Máš rakovinu? Si migrant? To je tvoj problém. Neotravuj.

Autor: Zuzana Herich | 26.11.2018 o 9:59 | (upravené 26.11.2018 o 10:06) Karma článku: 10,07 | Prečítané:  4176x

Ľahostajne mávnuť rukou nad nenávistnými, miestami až primitívnymi komentármi v diskusiách sa nám nemusí vyplatiť. Ľudia, ktorí ich píšu, totiž volia.

12. mája 2012 sme začali nový život. V Nemecku. Mali sme niekoľko škatúľ vecí, zopár kufrov, dve malé deti vo veku 2 roky a 11 mesiacov, jeden druhého a nádej. Nová krajina mnoho naučila. Najmä však pokore, vzájomnej súdržnosti, empatii a tolerancii. Zbytočne proti týmto princípom na Slovensku bojujeme. Vo vzťahu k inakosti, slabším, či chorým zostaneme kľačať v kúte hanby my. Sebecké a zlomyseľné deti zostali vždy napokon samé. A nešťastné.

Je najvhodnejší čas pripomenúť si, čo vlastne Slovensko pre bežných obyvateľov silných krajín Európy znamená. Slovensko je malá, ekonomicky nevýrazná krajina, postupne vyvolávajúca zmiešané pocity. Sme totiž v pozícii toho, komu sa pomáha. Môžeme sa tváriť ako majstri sveta, alebo dokonca vesmíru. Presvedčenie o tomto blude nám hrdo potvrdil aj predseda Národnej rady SR, keď uviedol, že “Národná rada môže prijať čokoľvek, aj to, že sa má zemeguľa točiť opačne, a môže to byť publikované v zbierke Slovenska, zákonov Slovenska.” Ego súčasných reprezentantov národa už dávno presiahlo  vzdialenosť nekonečna svetelných rokov. Už to nie je ani vtipné, ani hodné komentára.

Prostriedky z Európskej únie k nám tečú plným kohútikom. Zatiaľ. Koľko z nich skončilo na súkromných účtoch po nespočetnom množstve pochybných kšeftov, nikto presne netuší. Pravde sme dokázali siahnuť aj na život. Je to vina nás všetkých. Zrkadlo nášho svedomia. Nielen trestná, ale aj akákoľvek iná forma zodpovednosti sa u nás nenosí. Všetky výroky, postoje, rozhodnutia i kauzy tvoria obraz Slovenska v zahraničí. 

Napriek politickej tragédii by to však vôbec nemuselo byť beznádejné. Tak ako krajiny, ani ľudia nedisponujú rovnakým bohatstvom. Je to pochopiteľné a očakávané. Silné a vyspelé štáty totiž ctia najmä ľudské hodnoty. A tými sú ochota pomôcť, zapojiť sa, tvoriť čriepky dobra, ktoré v konečnom dôsledku zachránia zajtrajšok. Nielen náš, ale aj našich detí. 

Nespočetné tisíce Slovákov žijú v zahraničí. Prijali nás medzi seba, dali nám rovnaké práva, darovali úsmev, podali pomocnú ruku. Pomohli nám pochopiť miestnu kultúru, vzdelávať sa, zarobiť si na chlieb. Dostali sme to najviac, čo sme mohli. Dostali sme šancu cítiť sa v novej krajine ako doma. Nielen ja a moja rodina. Ale aj mnohí ďalší Slováci už po niekoľko generácií. A nielen Slováci, ale všetci príchodzí ľudia bez rozdielu pôvodu a vierovyznania. Volá sa to Človečina. 

V našom meste nejestvuje jediný obchod (vrátane posledného fastfoodu), či inštitúcia, kde by ste nenašli pri pokladniach a na recepciách zberné pokladničky s názvami organizácií, ktoré pomáhajú. V boji proti rakovine, v podpore integrácie migrantov, pre starých a opustených ľudí, pre výskum a vedu, pre deti s autizmom, pre podporu školy, pre záchranu zvierat, podporu dodržiavania ľudských práv... Majitelia týchto obchodov sú Nemci, Turci, Austrálčania, Taliani, Aziati, Poliaci, Srbi, jednoducho ktokoľvek. 

Počíta sa každý cent, každý skutok, každý prejav empatie a porozumenia.

Dobro i zlo majú jedno spoločné. Vracajú sa k nám rovnako, ako ich rozdávame. Nezabúdajme na to.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Audio Gorila, Air Danko a parížska komúna (týždeň Petra Schutza)

Marček a spol. sú už kmeňoví koaličníci.

DOMOV

Kočnerovi navrhnú sprísniť väzbu, vraj ovplyvňuje vyšetrovanie

Utajený svedok predložil dôkazy proti Kočnerovi.

PRIMÁR

Erekciu môže zachrániť pohyb. Vedci radia ako a koľko treba cvičiť

Ak muž vydrží, zmena príde do pol roka.


Už ste čítali?