reklama

Ako sme cestovali so psom autovlakom

Obdobie dovoleniek prináša pre majiteľov psov otázku navyše. Čo s ním? Niektorým z nás to zjednoduší ochotná rodina, dobrí susedia, blízki priatelia, niekto zvolí ako riešenie psí hotel.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Niekto si dovolenku bez svojho psa nevie ani predstaviť. Rozhodnutie je veľmi individuálne a vplýva na neho mnoho faktorov. Náš chodský pes nie je práve najmenšie, do tašky skladné plemeno. Ale rástol s deťmi, je to pokojný, tichý a vskutku veľmi pohodlný, pomerne statný medvedík. Záver rodinnej rady bol rýchly a spontánny. Berieme ho so sebou.

Pred odchodom na Slovensko som si na všetkých miestach, kde sme mali prenocovať, overila, či je prítomnosť psa v zariadení v poriadku. Nielen tam. Ale aj u známych, priateľov a členov širšej rodiny, s ktorými sme mali tráviť čas. Pes je úžasné stvorenie, no nesmieme zabúdať na rešpektovanie tých, ktorí si neželajú prítomnosť zvieraťa vo svojej blízkosti. Či už z pocitu roznášania nečistôt, chlpov, zo strachu pred psami všeobecne, alergiám, alebo kvôli svojim malým deťom. Tých dôvodov je nespočetne veľa. Ak niekto prítomnosť môjho psa neakceptuje, nepýtam sa na podrobnosti. Sú nepodstatné a ja tomu rozumiem. Prioritou je a bude príjemný pocit zo stretnutí. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď som zistila, že všade, kde sme mali na pláne zotrvať, psa privítajú, nastal čas pitvy otázky technického charakteru. So psom sme šli na dovolenku prvýkrát. Z minulých rokov si pamätám taškami natrieskaný kufor auta, do poslednej medzery využitý priestor medzi sedačkami detí. Lenže je tu Bono. A Bono potrebuje polovicu batožinového priestoru. 

Chalani fňukali, že bez neho nikam nepôjdu. Keď som navrhla, že ho priviažeme o auto a on bude celú cestu za nami utekať, zhrozili sa. Vraj to nemyslím vážne, že by dostal infarkt už na výpadovke z Frankfurtu. Keďže boli proti, navrhla som náhradné riešenie. Aby bol priviazaný jeden z nich. Nech nie som krutovládca, kto sa obetuje, môže použiť kolobežku. Keď mi ukazovali na čelo, či mi akože preskočilo, bolo mi jasné, že mi to neprejde.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zistila som možnosti prenájmu strešného boxu, jeho objem a rozmery. Výška auta nesmela spolu s nosičom presahovať 200 cm. Nevzali by nás v Prahe do autovlaku. Ako sa vraví, pomôž si človeče, aj ten hore ti pomôže. Padarilo sa. Cena prenájmu bola úplne akceptovateľná, výška auta s nosičom 198 cm, firma nosič nielen požičala, ale aj namontovala. 

Pobalili sme sa vysoko sofistikovane. Deti mali priestoru na rozdávanie, Bono polovicu kufra auta a zvyšné veci sa viezli na streche. Pred cestou som na internete našla “psie ihrisko” v blízkosti hlavnej stanice Prahy, aby mal Bono možnosť pohybu po hodinách cesty autom. Bola to výborná voľba. Bono lietal navoľno a celý čas sa naháňal s ostatnými psami. Do auta skočil príjemne unavený a spoločensky vyžitý. To by sme mali. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vo vlaku musí mať pes náhubok, vlastný lískok a musí byť pripnutý na vôdzke. Menšie plemená bez náhubku musia byť v prepravnom boxe. Auto sme naložili na nakladacej rampe a presunuli sa na hlavnú stanicu. Kúpili sme si niečo pod zub a čakali 102 minút na príchod vlaku. Čakanie v priestoroch stanice bolo pre nášho psa z celej dovolenky najkomplikovanejšie. Vytrvalo ho prekňučal. Síce potichu a poležiačky, ale v dave ľudí sa mu asi nepáčilo. Škoda. Nie je ako ja. To, že som ho musela pred eskalátormi zobrať na ruky, pretože sa ich panicky bojí, nebolo pre mňa žiadnym prekvapením. Síce to s jeho postrojom s nápisom “Security” vyvolávalo u ľudí úsmev, no prežili sme. Aj moje kríže. Oblieval ma však pot pri predstave, aké to bude v kupé počas celej noci. Ak v tom fňukaní mieni pokračovať, či nebodaj prepne na modus brechania, možno nás z vlaku aj vyhodia. Z potreby toalety som nemala žiadne obavy. Cesta nočným vlakom trvá toľko, koľko bežne v noci spí bez toho, aby potreboval von. Pre istotu som vzala nepremokavú podložku, ktorú si pri venčení tesne pred cestou “označil”, mokrú handričku, osušku, a sáčky. A samozrejme, jeho obľúbený koberček ako podložku na spanie. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kráčanie na nástupište prijal Bono s veľkým nadšením a vrtiacim chvostom. Konečne sa niečo deje. Do vlaku sme ho museli zdvihnúť. Vysoké a príliš strmé schody do vagónov sú pre psa neprekonateľné. Akonáhle sme do kupé otvorili dvere, vletel dnu, akoby ho uzavretý priestor nasal jak vysávač. Usalašil sa pod ležadlo pohodlne tak, že mu spod neho trčala iba hlava. Zhlboka si vydýchol, ihneď zavrel oči. Deti si obliekli pyžamo, my pohodlné oblečenie a zaľahli sme k spánku. To už bol Bono dávno v ríši snov.

Pes bol spokojný a celú cestu prespal. Toaletu vykonal až na tráve pred budovou stanice v Košiciach, kde sme za sebou všetko upratali. Dostal veľkú pochvalu a poškrabkanie za ucho. Prvú skúšku slušného správania sa na dovolenke zvládol k všeobecnej spokojnosti. Na jeho čerstvé dva roky, slušný výkon. 

Naspäť sme cestovali po troch týždňoch nočným autovlakom z Popradu. Druhé čakanie na vlak zniesol omnoho lepšie. Stanica bola takmer prázdna a tichá. Ležal na svojom koberčeku a pokojne odfukoval. Neviem, či kvôli množstvu zážitkov, alebo neprekonateľnej istote, že sa vraciame domov. Nespomínal nič. Iba sa mlčky držal svojej svorky a bol rád, že je rád. A my tiež. Nesklamal. Sekuriťák. 

Bono
Bono 
Zuzana Herich

Zuzana Herich

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  181
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Život je skvelý a plný prekvapení... Zoznam autorových rubrík:  Skutočné príbehyAko to vnímam jaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu