Čo ak je môj pes moslim?

Autor: Zuzana Herich | 13.6.2018 o 10:39 | (upravené 13.6.2018 o 11:10) Karma článku: 5,65 | Prečítané:  1968x

Skutočnosť, že má rodokmeň českého národného plemena, tento predpoklad výrazne spochybňuje. Ak však môže byť Andrej Babiš z Bratislavy a Tomio Okamura z Tokia, prečo by nemohol byť Bono moslim.

Čaká nás prvá spoločná dovolenka. Štyria tankisti a pes. Vlastníme síce namiesto tanku Kiu, no keďže máme dvoch synov a vetu “Máte tu bordel ako v tanku!” používam pomerne často, uvedené pomenovanie našej svorky vyhlasujem za plne relevantné. 

Bono mal v máji dva roky. Rád a odporúčaní na výchovu som dostala presne dvetisícosemstotridsaťsedem celá tri. Jedna rada zostala nedopovedaná. Susedovi z dolného konca ulice, keď mi ju práve dával, náhle zazvonil mobil. Volala mu manželka. Musel sa ponáhľal domov, čiže vetu nedokončil. To je tá rada “nula celá tri”. 

Bona čaká veľké dobrodružstvo. Je to pokojný pes a cestovanie autom priam miluje. Vždy ho prespí. V prípade prestávok na potreby ho musím uplácať dobrotami, aby z auta vôbec vyskočil. Aj to sa tvári otrávene. V noci využijeme na presun autovlak. Ani tu teoreticky žiadne hrozby nevidím. Výzvou však bude pohyb v davoch a čakanie na vlak v Prahe na hlavnej stanici. 

O cestovaní so psom bez ujmy na psychickom a fyzickom zdraví som si naštudovala nekonečné množstvo literatúry. Poňala som to, podľa mňa, vskutku poctivo. Došla som k záveru, že pri intenzívnom tréningu v spojení s povelom “zóna”, to musí výjsť. Princíp je jednoduchý. Nevyžaduje si na nové miesta mimo domáceho teritória nosenie žiadnych boxov, klietok, textilných búd a podobných rároh, ktoré by mi popri piatich tonách batožiny spôsobovali vážny logistický problém. Stačí jedna osuška, malá deka, či koberček, na ktorého psa v priebehu niekoľkých týždňov tréningu psychicky pripútam. Varianta osušky sa mi nepáčila z dôvodu predsudkov. Ukladať na zem osušku na neznámych miestach by mohlo v okoloidúcich vyvolať mierny odpor. Malú deku som nezohnala a veľkú kvôli nemu strihať nemienim. V obchode som však našla koberčeky pre psov. Malé, skladné, prateľné, dokonalé. Takmer. Bolo by vhodné napustiť ich už vo výrobe nejakými molekulami pečeného hovädzieho s postupným uvoľňovaním, aby sa výcvik skrátil, ale taký model nemali. Predavač údajne o ničom podobnom ešte nepočul. Evidentne má oddelenie ľudských zdrojov v oblasti školení personálu čo zlepšovať. 

Prvé dni bol Bono zmätený. Ovládal povel “Platz”, čo znamená, že si ľahne na miesto, kde sa práve nachádza. Druhý povel “Decke” používame iba doma. Je to príkaz, na základe ktorého sa umiestni vo svojom pelechu pri okne a neruší naše kruhy. (Využívané pri návštevách, stolovaní, vysávaní a podobne.) A teraz opäť od neho niečo chcem. Nejakú “Zone”. Aby som mu nekrivdila, Bono trénuje rád. Lebo vie, že sa pri cvičení extra nažerie. Za spoluprácu pri nových cvikoch mu varievam kuracinu. Za ňu by aj Hviezdoslavho Eža Vlkolinského zarecitoval, ak by som chcela. Ale ja nechcem. Je to pes. Nie žiak základnej školy. 

Trénovali sme veľmi intenzívne. Koberček som často presúvala a brávala ho aj mimo nášho domu. Náhodne som ho kdekoľvek vybrala, položila na zem a  dala povel. Bono k nemu ochotne pribehne a poslušne si naň ľahne. Vždy nasleduje pochvala. Koberček by mal psovi priniesť príjemný pocit bezpečia a istoty všade. Čiže aj na všetkých neznámych miestach v novom prostredí. Možno ho použijeme aj na stanici v Prahe. Ale to len v krajnom prípade. Ak by bol nesvoj, či pôsobil nervózne. Vo vlaku ho mať určite bude. Už som mu to povedala. Potešil sa. 

Keď Bono po položení koberčeku povel “zóna” splnil, známi a priatelia kládli s pobavením opakovane rovnaké otázky. Či je moslim, ako často sa modlí, či si koberček pravidelne čistí a ako zvládol posvätný mesiac ramadánu. Priznám sa, neviem, akého je vierovyznania. Podľa mňa by mohol byť členom ortodoxnej mäsovej sekty, pravdepodobne šéfom kuracej odnože. Je však nevyhnutné zotrvať na dovolenke v strehu.  Je totiž čierny, na koberček ľahá tlamou smerom k slnku a na krku má dáta s nemeckou adresou. Mám pocit, že v Čechách a na Slovensku asi nebude v kolektíve príliš obľúbený. To nič. Keby niečo, tak pohryziem namiesto neho. Pre rodinu čokoľvek.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ako sa z mafiánov stávajú ctihodní občania

Mafiánom pomáhajú kontakty s políciou.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Všetko zadarmo, Fico sa vrátil

Šéf Smeru je späť, skúša starú formu.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Súd podľa Fica

Fico svoj návrh nemyslí celkom vážne.


Už ste čítali?