V teplákoch do školy?

Autor: Zuzana Herich | 9.11.2017 o 11:32 | Karma článku: 11,65 | Prečítané:  6571x

Pôsobil odhodlane. Držal sa svojich presvedčení zubami aj nechtami.  V teplákoch sa cíti najlepšie. Bodka. Okrem toho, nie je sám, čo by ich v škole mal. 

Tieto malé boje s deťmi sa mi páčia. Nie preto, že si človek z titulu rodiča zásadne vybojuje svoje. Ale preto, že podobné situácie vytvárajú nekonečné možnosti na rozhovory, názory i argumenty. To z nich vytvára osobnosti, ktoré sa naučia verbálne operovať tak, aby získali väčšie šance na úspech. 

Po niekoľkých mierne komplikovaných ránach som šla s ním. Triedy sú zamknuté, deti čakajú na príchod učiteľky na školskom dvore. V hustom dave šumiacich žiakov som zazrela troch chlapcov v klasických teplákoch. Väčšina mala oblečené džínsy, zopár chlapcov estetické látkové nohavice športového strihu. Smutne si vzdychol. Už ma pozná. Stačil nám jediný vzájomný pohľad. Chcela som ho pobozkať, ale pred spolužiakmi je to podľa neho trápne, tak som ho pohladila po tvári. “Pochopil som. Choď už.”

Vlny ranného odporu voči “nie teplákom” postupne ustupovali späť do mora rôznych detských protestov. Je už druhák, nech si vyberie sám. Nakúpili sme zopár nohavíc, no výraz v jeho tvári prezrádzal, že sa teplákom nič nevyrovná. Asi aj preto sa môjmu návrhu úprimne potešil. Tepláky si môže vziať v tie dva dni, keď má prvú hodinu telesnú výchovu. Po telesnej sa totiž takmer žiadny žiak ani žiačka neprezlečú do civilu. Nikto to tam nekontroluje, nikto to nerieši, nikoho to nezaujíma. Vedela som, že by si tie tepláky po telesnej aj tak nevyzliekol. Ušetrím si dve napäté rána na pubertu, (či iný netušený problém globálneho charakteru) a ako bonus, budem v jeho očiach o trošku lepšou mamou. 

Keď sa všetko upokojilo a ja som o tejto historke rozprávala kamarátkam a priateľom, mnohí ma prekvapili. Vraj by tepláky dovolili. Veď o nič nejde. Dôležité je, ako sa správa a učí. S údivom som pochopila, že moje tvrdenie, že tepláky nie sú určené do školy na vyučovanie, že by deti mali akceptovať rozličné účely oblečenia a vnímať istú oficialitu prostredia, nezožalo žiadny potlesk.

Žijeme zvláštnu dobu. Názory na princípy v školách sa stále viac polarizujú. Na jednej strane by bolo vhodné, aby sme výchovu a vedenie detí prispôsobili voľnejšiemu štýlu. Snažili sa ich viac pochopiť, netrvali na zastaralých zásadách a nechali ich dýchať. Sú vraj úplne inde, ako sme boli v ich veku my. Naopak, je žiadúce posilňovať ich indiviualitu a akceptovať ich vlastné voľby. 

Na strane druhej stojí v poslednej dobe opakujúce sa konštatovanie, že stále častejšie prekračujú hranice a strácajú poňatia o rešpekte.  Pred učiteľmi, pred rodičmi, pred všeobecne akceptovanými spoločenskými spôsobmi. Pomaly a nenápadne si aplikujú vlastné pravidlá pod hlavičkou nároku na slobodu vo všetkých jej podobách. 

Nie som zarytý zástanca “tesilákov” s pukmi, snehobielych košieľ, alebo povinných uniforiem. No trochu prispôsobenia sa zo strany detí ich osobnostnému rastu hádam neublíži. Každá škola by mala mať takzvaný školský poriadok. Aj v našej nemeckej škole ho máme. Ak tam stojí zmienka o primeranosti oblečenia na vyučovanie, bolo by asi fajn, aby sa to dodržalo. Možno som konzervatívna, ale o tomto školskom poriadku som so synmi rozprávala. Aby vedeli, že niečo také existuje a čo sa od nich v ich novej životnej kapitole očakáva. Aspoň zhruba. Pretože v živote je to rovnako. A škola nie je nič iné, ako cvičisko. Na ňom ťažko, neskôr jednoduchšie. Možno.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Majského péenky sa Najvyššiemu súdu nezdajú. Dal ich posúdiť znalcom

Podnikateľ môže dosiahnuť aj prerušenie súdu, ktorý sa ťahá už roky. Jeho spoluobžalovaný Brtva nedávno po verdikte ušiel.


Už ste čítali?