O inakosti

Autor: Zuzana Herich | 3.7.2017 o 9:40 | (upravené 3.7.2017 o 9:50) Karma článku: 9,94 | Prečítané:  2860x

Už aj v Nemecku môžu uzavrieť manželstvo a adoptovať si dieťa. Opäť sa raz uplatnili princípy slobody. Mám medzi nimi priateľov. Skvelí ľudia. Som za nich osudu vďačná.

Mnohé reakcie v slovenských diskusiách, žiaľ, sklamali. Deti vychovávané v takýchto  zväzkoch sa vraj budú hanbiť, stanú sa terčom výsmechu a ani nevedia, kto je ich  mama a kto otec. Je to zvrátené a nesprávne. Jediný prípustný model manželstva a rodiny je otec muž a matka žena. Keď som sa opýtala, koľko takýchto utrápených detí diskutujúci poznajú, nikdy sa mi nedostala  žiadna odpoveď.

Chceme vidieť svoju dokonalosť vo vlastnej šedivej bubline. Deti z klasických manželstiev, kde je otec alkoholik, kde vládne doma násilie a dusivý smútok, kde sa rodičia rozvádzajú v útlom veku potomkov bez pokusov o kompromisy či rozhovory, zostali zabudnuté. Problémov je všade mnoho, ale sú inde. Nie v pohlaví.

Nemecko mi ako nová krajina pre život niečo vzala, no veľa dala. Nesúhlasím s častým tvrdením, že je človek v novej zemi navždy cudzinec. Je to iba o vnútornom nastavení. Otvorenie mysle pre farebnejší svet, pochopenie nekonečnej rozmanitosti kultúry a zmýšľania, je v podstate veľmi jednoduché. Stačí chcieť.

V tejto krajine je mnoho "iných". Pôvodom, národnosťou, farbou pleti, rodinnými tradíciami, zvykmi, vierovyznaním, aj sexuálnou orientáciou. Naozaj nie je zaujímavé, či je pani kuchárka zo školskej jedálne z Maroka alebo z  Poľska, či si tá kuchárka vezme za manželku ženu, alebo muža, ale to, či ich deťom v jedálni chutí. Ani to, či je lekár zo Slovenska alebo z Berlína. Dôležité pre pacientov je, ako sa s nimi rozpráva, či cíti empatiu a pochopenie. Učiteľky sú tiež z rôznych krajín. Sú kvalifikované, deťmi úprimne ľúbené. Funguje to.

Ľudia v tejto krajine mi ukázali inú optiku. Vnímať dôležité. Inakosť je prirodzená a vo svojej podstate veľmi obohacujúca. Nemecko vraj zničilo úniu imigrantmi, teraz sa znova vyfarbili. S homosexualitou je to ako s našimi deťmi. Chceme ich dokonalé a často trestuhodne na svoj obraz. Čo ak s niečím bojujú? Ak sú napríklad ADHD, autisti, dysgrafici, sedia na vozíku, majú horší zrak, sluch, pamäť, Aspergera, alebo rôzne iné odchýlky od štandardu, nebodaj budú homosexuáli? Nezaslúžia si kvalitné vzdelanie a šťastný život v partnerstve? Pošliapeme ich? Odvrhneme? Vzdáme sa ich? Nezvolili si túto cestu sami. Tak radi sa pechoríme, no pravda je iná. Budeme ich chápať. Podáme pomocnú ruku a urobíme všetko preto, aby sme im dokázali,  že svet, do ktorého sa narodili, ich bude rešpektovať. S ich princípmi a presvedčeniami.

Nezabúdajme na to. Všetko, čo je iné, je dar. Naučí nás chápať mnoho súvislostí, vidieť ďalej, ako za gumu vlastných gatí a urobí z nás nového človeka. Pre ktorého je dôležitá ľudskosť. Nie balast okolo. Apropo, kto z nás je vlastne dokonalý?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Majského péenky sa Najvyššiemu súdu nezdajú. Dal ich posúdiť znalcom

Podnikateľ môže dosiahnuť aj prerušenie súdu, ktorý sa ťahá už roky. Jeho spoluobžalovaný Brtva nedávno po verdikte ušiel.


Už ste čítali?