Mnohé reakcie v slovenských diskusiách, žiaľ, sklamali. Deti vychovávané v takýchto zväzkoch sa vraj budú hanbiť, stanú sa terčom výsmechu a ani nevedia, kto je ich mama a kto otec. Je to zvrátené a nesprávne. Jediný prípustný model manželstva a rodiny je otec muž a matka žena. Keď som sa opýtala, koľko takýchto utrápených detí diskutujúci poznajú, nikdy sa mi nedostala žiadna odpoveď.
Chceme vidieť svoju dokonalosť vo vlastnej šedivej bubline. Deti z klasických manželstiev, kde je otec alkoholik, kde vládne doma násilie a dusivý smútok, kde sa rodičia rozvádzajú v útlom veku potomkov bez pokusov o kompromisy či rozhovory, zostali zabudnuté. Problémov je všade mnoho, ale sú inde. Nie v pohlaví.
Nemecko mi ako nová krajina pre život niečo vzala, no veľa dala. Nesúhlasím s častým tvrdením, že je človek v novej zemi navždy cudzinec. Je to iba o vnútornom nastavení. Otvorenie mysle pre farebnejší svet, pochopenie nekonečnej rozmanitosti kultúry a zmýšľania, je v podstate veľmi jednoduché. Stačí chcieť.
V tejto krajine je mnoho "iných". Pôvodom, národnosťou, farbou pleti, rodinnými tradíciami, zvykmi, vierovyznaním, aj sexuálnou orientáciou. Naozaj nie je zaujímavé, či je pani kuchárka zo školskej jedálne z Maroka alebo z Poľska, či si tá kuchárka vezme za manželku ženu, alebo muža, ale to, či ich deťom v jedálni chutí. Ani to, či je lekár zo Slovenska alebo z Berlína. Dôležité pre pacientov je, ako sa s nimi rozpráva, či cíti empatiu a pochopenie. Učiteľky sú tiež z rôznych krajín. Sú kvalifikované, deťmi úprimne ľúbené. Funguje to.
Ľudia v tejto krajine mi ukázali inú optiku. Vnímať dôležité. Inakosť je prirodzená a vo svojej podstate veľmi obohacujúca. Nemecko vraj zničilo úniu imigrantmi, teraz sa znova vyfarbili. S homosexualitou je to ako s našimi deťmi. Chceme ich dokonalé a často trestuhodne na svoj obraz. Čo ak s niečím bojujú? Ak sú napríklad ADHD, autisti, dysgrafici, sedia na vozíku, majú horší zrak, sluch, pamäť, Aspergera, alebo rôzne iné odchýlky od štandardu, nebodaj budú homosexuáli? Nezaslúžia si kvalitné vzdelanie a šťastný život v partnerstve? Pošliapeme ich? Odvrhneme? Vzdáme sa ich? Nezvolili si túto cestu sami. Tak radi sa pechoríme, no pravda je iná. Budeme ich chápať. Podáme pomocnú ruku a urobíme všetko preto, aby sme im dokázali, že svet, do ktorého sa narodili, ich bude rešpektovať. S ich princípmi a presvedčeniami.
Nezabúdajme na to. Všetko, čo je iné, je dar. Naučí nás chápať mnoho súvislostí, vidieť ďalej, ako za gumu vlastných gatí a urobí z nás nového človeka. Pre ktorého je dôležitá ľudskosť. Nie balast okolo. Apropo, kto z nás je vlastne dokonalý?
