O psovi, ktorý nevedel plávať

Autor: Zuzana Herich | 1.6.2017 o 12:18 | (upravené 1.6.2017 o 12:30) Karma článku: 9,47 | Prečítané:  806x

Rozmýšľam nad tým, čo si o ňom asi myslia. Nerozumiem ich reči. Snažím sa vnímať gestá a všetky zvuky, ktoré tak ochotne vydávajú. 

Stojí v priezračnej vode po brucho a pozorne ich sleduje. Trvá to už dva týždne. Poznajú ho. Smejú sa mu. Viem to. Keď sa blížime k brehu jazera, plávu všetky k nám. 

Stojí v priezračnej vode a mlčky na nich pozerá. Pol metra od neho plávajú na hladine v polkruhu všetky drievka, ktoré mi mal priniesť. Robí to veľmi rád. Na suchu. Druhý, o meter vzdialenejší polkruh, tvorí vodné vtáctvo. Skúšam ho motivovať. Vždy zo sebou vezmem niečo, čomu nikdy neodolá. Na kolieska nakrájaný hydinový párok, malé kocky voňavého tvrdého syra, nekorenenú fašírku. Hádžem lahôdky tesne pred neho a verbálne ho povzbudzujem. Zvyčajne za kúsok dobroty urobí úplne všetko. Ak by som chcela, tak mi aj povysáva.  Alebo zarecituje "Mor ho". Ale nechcem. No vo vode iba stojí a pozoruje, ako mu spred nosa žerú všetky jeho lahôdky drzé kačky. Ani nebrechne, ani neskočí, iba ľútostivo hľadí.
"Chyť si večeru! Plávaj! Upečiem ti ju! Aj domácu knedľu ti urobím! Ty to zvládneš!"
Nič. Keď už voda od množstva roztatárených kačiek takmer vrie, otočí sa, pomaly prikráča a poslušne si sadne k mojej ľavej nohe. 

"To sú podliaci, že?", utrúsim pomedzi zuby. Pozrie na mňa tými veľkými dobrými očami a mám silný pocit, že súhlasí. "My neprehráme, Bono. Neboj, zvládneme to spolu."

Obliekam si plavky, kraťasy, strkám do vrecka niečo pod zub. Vyberám iné jazero. Bez kačiek, ale s pieskovým vstupom do vody a rakmi. Neoficiálna nudistická pláž. Nájdem si voľnú zátoku. Zdravia sa vzdialení aj bližší nudisti, som jediná konzerva medzi nimi. Zostávam odetá. Zapínam Bonovi tenučkú dlhú vôdzku a vchádzam prvá. Tisíc hrmených, je studená. Bono kráča za mnou, ale opäť iba po brucho. Nedá sa nič robiť. Musím do hlbšej. 

S hrôzou v očiach sleduje, ako sa mu vzdiaľujem. Podrepnem, ponorím sa po krk a volám ho k sebe. Váha. Mierne vôdzku poťahujem, prehováram ho. Zaťal sa ako môj mladší syn, keď nechce ísť ráno do škôlky. Mladý nahý muž poblíž sa usmieva a prehovorí:  "Bojí sa, však?"

Prepínam do slovenčiny. "Bono neblázni. Vieš ako je vo vode dobre?" Fuj. Klamem vlastnému psovi. To som sa dopracovala. Je mi zima jak šľak. Ale slnko páli a on má dlhú čiernu a hustú srsť. Stále nič. Zapchám si nos a ponorím hlavu pod hladinu. Počítam do tri, vynáram sa. Pláva! Pláva ku mne! Teším sa ako blázon. "Výýýýborne! Si chlapík!" Pláva oveľa rýchlejšie ako som si myslela. O pár sekúnd je pri mne. Zacítim prudkú bolesť. Pazúrmi ma škriabe, chce na mňa vyliezť a zahryzol sa mi do ruky. Asi sa zbláznil od šťastia, že to dokázal. Rozplávala som sa preč od neho, jedine takto nebudem vyzerať ako po mučení. Pláva bleskurýchle za mnou. Pomáham si nohami po dne, pohybuje sa však rýchlo ako torpédo. Zahryzol sa mi zase do ruky a drží ju. Nebolí to. Som zvedavá, o čo mu ide. Keď už dosiahol na dno, ruku mi pustí a začína ma oblizovať. Ten môj truľo ma asi prišiel zachrániť. Otrasie sa a kýve chvostom. Hodím drievko do hlbokej vody, pozerá na neho, na mňa a čaká. Skočím do vody a plávam smerom k paličke. Pridá sa. Je pri nej prvý a prináša ju v tlame ku mne. Vybavené. 

Doma odpadol a spal niekoľko hodín. Pri vode sa už s miestnymi zdravíme ako s priateľmi. Včera sa mi do vody nechcelo, zašli sme pozrieť kačky ku "starému jazeru". Keď ho zbadali, vykvákali si to navzájom a okamžite boli všetky opäť pri nás. Tešili sa na hostinu a oblizovali si zobáky. Určite. Som si istá. Drzo mu šli naproti až na breh. Prekvapil ich. Aj keď o nich nemal záujem ako spestrenie jedálneho lístka, rozbehol sa do vody smelo a energicky, čo u neho doposiaľ nevideli. Nemal o nich záujem. Chcel im iba ukázať, že sa už nebojí. Hundrajúc si popod nos niektoré odleteli, niektoré odplávali preč. Ale všetky s prázdnym bruchom.

"Bono, ku mne!" Pribehol, otriasol sa a sadol si.  Rozbalili sme syr, sedeli spolu na brehu a bolo nám fajn. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

VšZP pri tendri lieku na rakovinu porušila zákon. Postup jej schválil Drucker

Poisťovňa protizákonne znížila cenu zákazky na liek imbruvica, aby sa vyhla súťaži s prísnejšími pravidlami, zistili kontrolóri.

KOMENTÁRE

Rusko: Keď úspešných mužov dobiehajú staré hriechy

Môžeme podozrenie polície nazvať odôvodneným?


Už ste čítali?