O (ne)šťastných psoch s náhubkom

Autor: Zuzana Herich | 2.5.2017 o 22:29 | (upravené 2.5.2017 o 22:35) Karma článku: 13,01 | Prečítané:  3774x

Kedy naposledy ste na ulici videli psa? Každý deň? A spomeniete si, kedy ste naposledy videli psa s náhubkom?

Dávať košík čivave alebo yorkskému teriérovi by bolo asi komické. Pravda však je, že veterinári prežívajú s majiteľmi psov s hmotnosťou napríklad 2 kg iné kovbojky. Stáva sa, že ak je takému drobcovi nutné pozrieť do otvorov na hlave, menia sa prehliadky na boj o celé ruky a taškové psíky na psov baskervillských. 

Nedávno som bola s autom na pravidelnej servisnej prehliadke. Zamestnanci sedeli v priestrannej hale, plnej nových, nablýskaných voňavých áut, každý za svojim polkruhovým stolom. Pri stoloch boli na zemi postele pre psov. Po piatich rokoch v Nemecku mi už takmer nič nepripadá zvláštne. Väčšinou šlo o malé plemená. Usmievavá pani, ktorá sa ma ujala, mala čivavu. Ležala, pokojne si odfukovala a tvárila sa, že spí. (Čivava, nie tá pani.) Rozprávali sme sa. Poprosila ma o jeden dokument. Siahla som do kabely a pomaly ho vyberala. Vypadli mi na zem kľúče od auta. Keď som sa zohla a natiahla k nim ruku, psíča ožilo a kým som stihla zareagovať, chňapla mi po prstoch. Našťastie som bola rýchlejšia a k stretu nedošlo. "Príjmite, prosím, moje ospravedlnenie. Ona je jednoducho taká."

Môj pes, o rozmeroch 58 cm v kohútiku a 28 kg veselej hmoty, občas košík nosí. Odhadla by som to na približne 10  percent jeho pobytu von. Bono má 11 mesiacov a vyrastá v rodine s dvoma malými chlapcami vo veku 5 a 7 rokov. Deti má rád (nie na večeru, ale tak naozaj) a nikdy nemal v úmysle nikomu ublížiť. Má za sebou jazdy vlakom, chodievame na letisko, do najrušnejšieho centra Frankfurtu, prechádzame sa v tesnej blízkosti škôl a škôlok. Má veľa psích kamarátov, spoločnosť ľudí a zvierat potrebuje. Fajn pes. 

Napriek tomu, na košík som ho učila od jeho štenacieho veku. Nielen kvôli doprave. Zničil synom v priebehu pár sekúnd šiestu kvalitnú futbalku. Preto, ak je úmysel hrať na záhrade futbal, košík mu nasadím. Hrá telom a užíva si to rovnako. 

Bono miluje vodu. Akonáhle sa do nej celý ponorí, prepne mu. Tento stav nazývam, že "ho chytí rapeľ". Šprintuje von a dnu z jazera šialenou rýchlosťou, trie sa o zem, poskakuje ako zmyslov zbavený. Vypne všetky vnemy. Tých niekoľko minút si sadnem na pník a chápem ho. Keď sa kúpe v dni cez týždeň, košík nemá. Ale cez víkend, keď je pri jazere mnoho rodín s deťmi a ľudí oddychujúci na dekách, tak sa kúpe s košíkom. 

Navštevujú nás aj malé deti, kamaráti a kamarátky mojich dvoch malých expertov. Väčšina detí  nemá so psom žiadny problém. Ale nájdu sa aj také, ktoré sa ho veľmi boja. Už preto, že je celkom urastený a aj preto, že je čierny. Psychológia. Ak sa detská návšteva cíti lepšie a uvoľnenejšie, keď bude Bono košík mať, niet čo riešiť. Svojho psa mám rada tou naskutočnejšou psíčkarskou láskou, ale deti sú prednejšie. Pri servise okolo klbka hrajúcich sa drobcov nemám najmenšiu chuť (a ani priestor) psa vychovávať, tobôž ho pripínať nakrátko o nejaký roh skrine či stola. 

Ak ma niekto stretne a Bono košík má, čuduje sa, pýta sa. Som asi psíčkarský lúzer. Medzi chovateľmi rasy, ktorú mám doma, som za košík zožala tak trochu kritiku. Veď sú to skvelí, pokojní, rodinní miláčikovia a robím veľkú chybu, že mu spájam zážitky, či deti na záhrade pri futbale s nasadením náhubku. Pýtala som sa na to Bona. Nenamietal. Môže v ňom mať pohodlne otvorenú tlamu s vyplazeným jazykom, môže si zobnúť odmenu, napiť sa vody. Bono si na košík zvykol. 

Nie som zástanca týrania psov, ani nosenia náhubku nepretržite. Kvalitný a pohodlný košík však nepovažujem za týranie. Najmä ak ide o stredne veľké a veľké plemená psov. Myslím si, že je v poriadku, ak je pes na náhubok zvyknutý a nerobí mu problém ho nosiť. Je príjemnejšie vidieť v dave ľudí psa kráčajúceho pokojne pri majiteľovi s náhubkom, ako psa ťahajúceho majiteľa na vodítku bez košíka. Stačí, ak zistíte, čo si myslia o psoch na "voľno" bez náhubkov  mamičky malých detí. 

Existuje množstvo ľudí, ktorí sa psa boja a nie sú to iba deti.  Existuje mnoho situácií, ktoré nemôžeme stopercentne predvídať. Mali by sme byť empatickí a košíky nevnímať ako trest, ale prevenciu. Najmä, kým si nie sme psom abolútne istí. Pes môže ublížiť aj neúmyselne a je pravda, že aj náhubkom. Ale rozsah zranení spôsobený úderom košíka je spravidla výrazne menší, ako po zahryznutí. Pes je v legislatíve vnímaný ako vec a plnú zodpovednosť za neho nesie jeho majiteľ. Koľko nešťastí by sa vôbec nemuselo stať. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Horiaci obklad z londýnskej budovy sa používa aj na Slovensku

Francúzsky výrobca v pondelok oznámil, že obklad, ktorý pravdepodobne významne prispel k tragickému požiaru v Londýne, prestal vyrábať.

DOMOV

Fico sa po futbale vybúril na liste šéfovi UEFA

Pri iných futbalových kauzách mlčal.

KOMENTÁRE

Sprisahanci z jadra: Premiérove konšpiračné predstavy o futbale

Veľké krajiny chcú vybabrať s menšími.


Už ste čítali?