O vlakoch, prezidentovi a slávnych vráskach

Autor: Zuzana Herich | 25.4.2017 o 7:01 | Karma článku: 13,60 | Prečítané:  3815x

Polovicu asi 200 metrovej vzdialenosti medzi bytovým domom mojich rodičov a ich záhradkou pretínali koľajnice. V lete, keď na nich pálilo nemilosrdné slnko a každá jestvujúca molekula sa pechorila vo svojej podstate, voňali.

Keď tadiaľ idem, vždy sa zastavím. Zavriem oči, nadýchnem sa zhlboka a cestujem v čase. Na tejto vlakovej zastávke som nastupovala celú strednú školu na vlak na internát. Aj môj starší brat. V nedeľu mama piekla vždy dva koláče. Stretávala som tam svojich najlepších priateľov, prečítala nespočetné množstvo kníh, prerozprávala a napočúvala sa tisícky príbehov. Vlak vonia veľmi typicky. Možno kovom, možno ľuďmi, no nie je možné si ho zameniť s autobusom, autom, či lietadlom. 

Môj život plynul a ja som zostávala vlaková aj naďalej. Keď som randila so svojim mužom, roky sme k jeho rodičom na Spiš, a k mojim na juh Slovenska cestovali vlakom. Nikdy nezabudnem na návraty z Markušoviec do Košíc, keď sme nosievali veľké košíky plné hríbov. Debaty s náhodnými spolulcestujúcimi boli nekonečné. O hubách, o lesoch, o ľuďoch a vždy končili o živote. Do pamäte sa mi navždy uložili obrázky rozsvietených smútiacich jesenných cintorínov. Vlaky idú často ponad dediny a ich výraz má človek z okna priamo pred sebou. Aj potme. Blízko. Veľmi osobne. 

Veľa vecí sa rokmi mení. Tesne pred pôrodom svojho prvého dieťaťa som si sadla do nášho prvého auta a na dlhú dobu sa mi z neho nepodarilo vystúpiť. Ťažká voľba. Pohodlie verzus jedinečná atmosféra. Na Slovensku som vlakom necestovala 8 rokov. Posledné roky po Frankfurte a okolí často. Ale je to iné. Úplne iné. Vlak vôbec nehrkoce, nevydáva žiadne zvuky a nevonia ako ten, z mojich mladších čias. Cítiť ho desiatkami  parfémov ľudí.  Sotva sa niekto prihovorí. Asi by som to mala skúsiť s tými hríbami, lebo všetci čumia do mobilov. Policajti sú v modrých uniformách. Často sú to však pekní mladí muži. Aspoň niečo. Zastávky hlási automat, aj to v nemeckom a anglickom jazyku. Nuda. Nič osobné pre spomienky východniarky.  

Ak si dobre pamätám, bezpečnosť vo vlakoch bola vždy celkom v poriadku. Preto som sa čudovala, že sa na Slovensku na niektorých trasách za posledné obdobie počet bezpečnostných hliadok zvýšil. Neviem prečo. Asi z obavy z terorizmu. Ale teroristi vraj často udierajú v metre, preto som zostala zmätená. Tak či onak, hliadky sú vraj v zelenom a chránia krajinu. Možno by mohli, keď už sú v tej farbe, vybehnúť radšej pozbierať do prírody odpadky. Malo by to výrazne väčší zmysel. Údajne cestuje vlakom aj náš pán prezident. Niežeby to vadilo jemu alebo mne. Kdeže. IC sú super, aj pivo sa dá v jedálenskom kúpiť. Stretnúť prezidenta vo vlaku, to nie je len tak. Ja by som sa rozklepala a asi aj odpadla. Naozaj. Mám na neho veľkú slabosť. V Nemecku to vidia inak. Prezident cestuje prezidentským autom, politika sa tvári aspoň naoko seriózne, na infantilné diskreditácie nemá nikto čas ani chuť. Sú dôležitejšie veci. A napriek všetkému, čo sa deje, Merkelová zostáva legendou. Existuje dokonca plastická operácia, ktorá sa nazýva "Merkelfalten". To sú tie dve výrazné vrásky od kútikov úst smerom dole.  Nieže za to nikoho nežaluje, ale lekári sú podľa tohto názvu zorientovaní úplne presne. 

Trasu do môjho rodného mesta pred niekoľkými rokmi zrušili. Koľajnice sú obrastené trávou, zo zastávky sa stala smutná plechová búda so zažltnutým nápisom s chýbajúcimi písmenami. Napriek tomu tam vždy zastavím, zavriem oči, zhlboka sa nadýchnem a cestujem v čase.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

VšZP pri tendri lieku na rakovinu porušila zákon. Postup jej schválil Drucker

Poisťovňa protizákonne znížila cenu zákazky na liek imbruvica, aby sa vyhla súťaži s prísnejšími pravidlami, zistili kontrolóri.

KOMENTÁRE

Rusko: Keď úspešných mužov dobiehajú staré hriechy

Môžeme podozrenie polície nazvať odôvodneným?


Už ste čítali?