reklama

O krutých socialistických koncoch a kapitalistických začiatkoch

Môj otec pracoval v elektrárni. Keď som bola malá, občas ma so sebou brával. Pravdepodobne preto, že som nemohla zostať doma sama. Nenávidela som to tam.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)

Obrovský neútulný kolos, "bordel jak v tanku", špina, ufúľaní chlapi v montérkach. Dodnes si pamätám ten typický zápach hál, velínu, chodieb, kancelárií, všetkého. Prisahala som si, že v živote v takejto fabrike robiť nebudem. Tento odpor otec pochopil a počas štúdia sa mi pravidelne výchovne vyhrážal: "Keď sa nebudeš učiť, pôjdeš robiť ku mne sústružníčku!" Táto predstava ma úspešne doviedla k promóciám. 

Karma je však prefíkaná ako líška. V inom meste, v inom čase, iný výrobný proces, ale navlas rovnaké, neútulné monštrum. Síce stratená v ilúziách, no vďačná za pracovnú príležitosť. Bolo to presne také, ako som to vnímala celé detstvo. So všetkými súvislosťami, otcovými historkami, v dokonalej súhre s pracovným životom každého, kto bol zamestnaný vo veľkom štátnom podniku. Boli sme na trhu relatívne nová zahraničná firma, typická prísnym dodržiavaním západného štýlu práce a pedantného prístupu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pôsobili sme však v slovenskom revíri. Eldorádo. Až kým nenastal "súdny deň".
Prvými lastovičkami sa stali častejšie návštevy vedúcich pracovníkov eldoráda. Našli u nás útočisko na prinesený pohárik, či radšej rovno dva deci. A kávičku. Potom druhú. Nebolo sa prečo naháňať. Kvôli našej povesti ich u nás nikto nehľadal, my sme ich trpezlivo chápali. Bol to náš chlebodarca. U nich sa už totiž nedalo. Zavial západný vietor.

Zahraničný investor neváhal. Takmer súbežne s jeho príchodom začali rásť okolo závodu ploty. Nie obyčajné. Vysoké, murované, s ostnatým drôtom. Pribudli nové zábradlia, zvodidlá, brány. Pekné. Výrazné. Vo farbách loga spoločnosti. Šepkalo sa, že sa tu kapitalisti rozpínajú ako Turci za nadvlády. Nosy ohrnuté, šum stále výraznejší. Usilovnú slovenskú bedač začali pri východoch a v halách sledovať kamery. Nasledovali turnikety a nejaké trápne kartičky. Ďalšia zbytočná somarina, čo musia nosiť v peňaženke. Východy a vchody obsadili urastení muži v uniformách, ktorí to mysleli smrteľne vážne. Fero, Ďuro, sused, švagor, všetko jedno. Ukáž tašku! A Vy, pane, prosím, poďte sa podrobiť dychovej skúške. Nikdy nevedeli, kto bude ďalší na rade. Takzvaný náhodný výber. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Týmto sa ukončila jedna dlhá éra. Nič sa nedalo vyniesť, nikoho priviesť, s nikým sa dohodnúť. Obchodné návštevy museli byť hlásené minimálne deň vopred, ich povolenie na vstup bolo podmienené schvaľovacím procesom, názvom zamestnávateľa a menovitým sprievodom. Aj audítori. Aj dodávatelia. Aj tí, čo prišli iba na pracovný pohovor a je pravdepodobné, že do objektu nikdy viac nevkročia. Ďalším šokujúcim zvratom bolo BOZP. Skutočné BOZP. Dôsledné používanie ochranných pracovných pomôcok, časté a donekonečna opakované školenia s kontrolovanou prezenčnou listinou. Našli u teba niečo, čo ti nepatrí? Nafúkal si? Pracuješ pre firmu, ktorá v minulosti porušila v areáli predpisy? Máš smolu. Persona non grata.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pre jednu silnú generáciu to bolo obdobie životnej zmeny. Po týchto zemetraseniach mnohí z nich využili možnosť odísť do predčasného dôchodku. Neboli na takýto pracovný život zvyknutí a ani si zvykať nechceli. Štátne podniky všetkých veľkostí a charakterov boli zlatá baňa s klasickou (ne)morálkou. Poznášalo sa kadečo. Postavili sa celé rodinné domy, zrekonštruovali chaty, zohnalo sa čokoľvek. Aj keď sa tradovalo, že za socializmu ničoho niet, každý mal napokon všetko. Lebo sa dalo. 

Všetci si pamätáme, že kto nekradol, okrádal svoju rodinu. Jednu prácu síce robilo desať ľudí, ale dôležitejšie bolo, že boli všetci na papieri zamestnaní. Dnes robí desať pracovných úloh jeden človek, od hlavy po päty oblečený v súlade so smernicami. Vždy triezvy, unavený a príkladne skromný. V taške si cestou z roboty nosí iba doklady, noviny na cestu verejnou dopravou a možno by sa našiel prázdny sáčok z desiaty od manželky. Medzitým dokonca prestal aj fajčiť. Týchto hriešnikov vytlačili do exteriéru, najlepšie bez prístrešku. Aby ich chuť na cigaretu v daždi a zime prešla. Time is money.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dodnes často počuť, že vtedy bolo lepšie. Že mali všetky podniky zostať v rukách Slovákov, lebo je to naše a my sa o svoje dobre postaráme. Nalejme si pohár čistého vínka. Alebo pár frťanov. Opití a deti neklamú. Pracovná kultúra a zvyky predošlého režimu sa s nami tiahli aj po revolúcii do čias, kým si nás tie západné šelmy nekúpili. Kým sme si tú realitu bolestne neuvedomili. Iba disciplína, pravidlá a poriadok vytvoria systém, ktorý produkuje. Nie je možné mať výhody západu a zmýšľanie východu. Vraj nás okradli. Súhlasím. O naše ilúzie. Najviac sme totiž kradli sami sebe. Všetci. Kolektívne. Otázka znie, prečo konali západniari takto nekompromisne. Buď o nás kolovali veľavravné legendy, alebo to bola pravda. Holá ako Eva bez figového listu.

Zuzana Herich

Zuzana Herich

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  181
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Život je skvelý a plný prekvapení... Zoznam autorových rubrík:  Skutočné príbehyAko to vnímam jaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu