Zhliadla som iba záverečný ceremoniál. Ja ich teda obdivujem. Bolo mi ich tak ľúto, ako keď nájdete klbko mačiatok a máte chuť si ich všetky zobrať domov, aby nezostali samé. Ozvem sa, keď mi niečo zle zaúčtujú, zabojujem v prípade úradných omylov, ale na toto by som guráž nikdy nemala. Úprimne, ani keby nájsť si partnera takýmto spôsobom malo zachrániť existenciu ľudstva, pretože inak by nám hrozilo vyhynutie.
Jasné, že ma napadlo "prvé kolo" podobnej parády. A dokonca, ani svadba nebola. Sklamanie pre Slovensko. To mi príde ako rozprávka, na konci ktorej namiesto žiadosti o ruku príde kráľovič a povie princeznej, že uprednostňuje pivo s kamarátmi a že sa nechce ženiť, lebo by sa aj tak rozviedol. No, tak ja teda neviem. Predsa len, som za intímnejšie formy zoznámení. Napríklad, chodievať medzi ľudí, zapísať sa na výšku, zoznamka cez internet, jazykový kurz, rôzne diskusné záujmové skupiny, vernisáže a tak ďalej, a tak ďalej... A keby mi to nevyšlo, tak o tom nikto nebude vedieť. Veď je randenie a spôsob taktiky vyslovene intímna vec. Alebo už nie?