Ako sme s chalanmi šteniatko venčili

Autor: Zuzana Herich | 20.9.2016 o 12:07 | (upravené 20.9.2016 o 12:13) Karma článku: 7,07 | Prečítané:  1439x

Raz to muselo prísť. Koniec prázdnin a dovoleniek. Po letnej pauze prišla prvá nočná môjho manžela. Nočné služby nie sú nič výnimočné.   

Zostala som sama s deťmi. Žiadny problém. Sama s deťmi a šteňaťom. Výzva. So šteniatkom nie je iba sranda. Venčiť sa musí síce krátko, ale často. V opačnom prípade sa z útulného voňavého domova stane psí záchod. A to nechceme. Okrem toho treba deti viesť k empatii voči iným ľuďom a živým tvorom. 


"Mne sa ale nechce, mamka. Vôbec. Nech sa vykaká hoci aj tu." Zacvrliká päťročný  Filip.
"Ako môžeš byť taký?", vyfrkne už oblečený Miško . "Ako by si sa cítil, keby ti bolo treba silno kakať a mamka by zamkla záchod? Veď by ťa roztrhlo ako žabu!"
"To by mi mamka neurobila. Vždy len upratuje. Hnevala by sa, že by to tu všade smrdelo. Tak dobreee. Ale nebudeme dlho, však?"
"Nie neboj. Bono bude rýchly."

Bono je naozaj rýchly. Niekedy. Šteniatka sú neodolateľne rozkošné. Aj vtedy, keď sa už nastavia do "klokanka" a v tom momente preletí okolo motýlik. Zabudnú, čo mali v úmysle. Hopkajú za lietajúcou čudnou vecou, až kým im nezmizne. Potom je to zase muška. Včielka. Vtáčik. Brechanie psov v diaľke. Trúbiace auto. Ujo na bicykli s hrkotajúcim blatníkom. Suchý list lietajúci vo vetre. Alebo...dvaja malí ľudia, čo s ním žijú v jednej domácnosti.

Prišli sme k trávniku popri krátkej kľukatej cestičke. Na jej začiatku hrdo stoja dva obrovské balvany, na ktoré vždy chalani vylezú a hrajú sa na vítazoslávne sochy. To by mohlo zabrať. Vždy to zabralo. Dnes nie. Máme totiž so sebou psa. Chalani sa dohadujú, čo budú vystrájať. Bono chodí po trávniku a ňuchá. Neustále ich však sleduje pohľadom. Nieže sa mu stratia! To vôbec nepôjde tak rýchlo, pomyslela som si. V tom sa spoza rohu objaví staručká suseda so svojim malým bradáčom. Vybavené. Do frasa. Chalani sa k nej v momente rozbehnú, Bono kváka vôdzkou ako besný. To si nemôže nechať ujsť. Pochybujem, či vakcína proti besnote zabrala. Fenka malého bradáča má 7 rokov. Bona úprimne neznáša. Teta suseda si vždy k nemu čupne, škrabká ho po brušku, hladká za ušami, kým jej fenka bolestne žiarli. Protestne odstúpi od svojej paničky približne na dva metre, obráti sa jej chrbtom a cerí zuby do neznáma. 
"Ona nenávidí nášho psa, však?" Opýtal sa Filip susedy.  
"To nič, to prejde. Iba sa hnevá, že ho hladkám." 
"Mamka", prehovorí na mňa Miško po slovensky. "Bono by sa mal rýchlo vytoto, lebo aj mne treba na veľkú."
Super. Úloha číslo jedna, zbaviť sa tety. Úloha číslo dva, poslať chalanov robiť sochy na kamene. Suseda sa konečne pohla, popriali sme si dobrú noc. Trvalo večnosť, kým zmizla so svojim psíkom z dohľadu. "Chlapci, bežte robiť sochy, nech je Bono rýchlo hotový."

Chlapci kráčajú slimačím tempom prikázaným smerom. Bono ich pozorne sleduje s nastraženými ušami, či nebude ešte nejaký špás. Pozná ich už dobre. Nesklamali.  Filip našiel na zemi prázdnu plechovku od piva. Skočil na ňu. Hlasné prasknutie a chichotanie sa chalanov dostalo Bona späť do nálady. Krútiac chvostom a skackaním sa chcel dostať bližšie k zábavnej partii. Zatrhla som to a chlapcov som popohnala. Sadli si tam. Konečne. Bono sa upokojil a vyzeralo to, že sa začal sústrediť na pôvodný zámer našej vychádzky. Chlapcov takmer nebolo počuť, motýle už zrejme zaspali, žiadny pes na obzore. Sledujem pozorne každý jeho krok. Mal by si švihnúť. O chvíľu je tma. S čiernym psom v čiernej tme je venčenie iný zážitok. Musím kúpiť svietiaci obojok. Počujem blížiace sa kroky. Otočím sa. Miško. "Mamka, ja sa už asi po... Nech si pohne, do frasa."

Len čo to dopovedal, Bono sa nastavuje do vytúženého klokanka. Hovorím Miškovi pokojným hlasom: "Teraz buď chvíľku ticho. Už ide na to."
"Dobre mamka." Zašepká Miško. Obráti sa do diaľky smerom k poslušne sediacemu Filipovi na balvane a zakričí na plné hrdlo: "Filiiiiiiiiiip, teraz buď chvíľu ticho. Bono ide konečne na to!!!!!!"

Bono sa v tom momente natešene pozrel na nás, klokanka zrušil, chvost rozpeckoval a vzrušený od radosti čakal, čo sa udeje. Urobila som facepalm, pozrela sa do tmavej oblohy a zašepkala."Vidíš, vidíš, bolo ti to treba."

"Čožeee? Zase nič? Ja už to ale fakt nevydržím! Keď on nechce, to je jeho vec! Ale ja musím! Fakt ma roztrhne!" Zafňukal Miško. Tak dobre. Ideme. Nič sa nedá robiť. Vidím sa s gumenými rukavicami a handrou v ruke kľačiac na dlážke v obývačke.  Cestou domov sme mali pred sebou ešte malý kúsok trávičky. Bono na ňom náhle skamenel a svoju úlohu statočne splnil. Chlapci víťazoslávne vyskočili s pokrikom hurááá a rozbehli sa k domu. Bono s nimi v tesnom závese. Ufff, dali sme to. Už teraz sa teším na ráno....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?