O dokonalých deťoch

Autor: Zuzana Herich | 10.3.2016 o 18:30 | (upravené 10.3.2016 o 18:38) Karma článku: 13,20 | Prečítané:  4582x

Sedela som s vlastnými myšlienkami na chodbe nemocnice, keď vošla mladá rodina. Pozdravili sme sa a usmiali sa na seba. Malá kvapka empatie. Starší chlapček bol vo veku približne 5 rokov. 

Telesne a mentálne postihnutý, tvár mu zdobili rozkošné malé okuliare. Nákazlivo sa chichúňal, pokúšal sa o pár krokov, držiac mamu za ruku. V detskej autosedačke ležal a spokojne pozoroval svet jeho malý brat. Povedala som si, že sú skvelí. Že sa nepoddali osudu a skúsili to znova. 

Pamätám si prvý deň, keď som ho viedla do škôlky v novej krajine. Štebotal ako vrabček, vyjadroval sa plynulo a zrozumiteľne. Po slovensky. Týždeň pred týmto dňom dovŕšil tri roky a neuvedomoval si, čo ho čaká. V priestoroch budovy mu to došlo. Nepozná to tu. Táto škôlka nie je tá, z ktorej prednedávnom odišiel. Počuje reč, ktorej nerozumie, tlačí sa mi k nohám. Cítim, že ma to premáha a zo všetkých síl sa s tým snažím bojovať. Skloním sa k nemu, pohladím ho po tvári a zašepkám mu, že to bude dobré. Vítajú nás milé vychovávateľky, vedú ho do triedy.   Po tvári sa mu začali kotúľať slzy. Vzali ho na ruky a zmizli vo dverách. Pred škôlkou som sa rozplakala aj ja. Bol vôbec tento nový začiatok dobrý nápad? Zvládne to? Zvládneme to všetci? 

Bojovali sme zo všetkých síl a občas som si nevedela rady. Nebola som preto prekvapená, že ma o pár mesiacov zavolali na pohovor. Prejavuje sa v niektorých situáciách neštandardne, nie sú si istí, či je to jazykovou bariérou, alebo nejakými vnútornými pocitmi. Otvorene a v pokojnej atmosfére sme rozoberali situáciu na oboch stranách. V škôlke, aj doma. Na záver mi navrhli konzultáciu u psychologičky. Chceme mu pomôcť. Všetci. Súhlasila som.

Bolo to jedno z mojich najlepších rozhodnutí v živote. Úzkou spoluprácou som okrem pomoci vlastnému dieťaťu získala nadštandardné vzťahy s pedagógmi, ktorí ho doviedli úspešne a dnes už bez problémov do finále. V septembri bude prvák. Som spokojná mama. 

Na tejto ceste som však často videla aj druhú stranu mince. Stále je medzi nami mnoho rodičov, ktorí odporúčania pedagógov materskej alebo základnej školy neprijímajú. Dieťaťu nie je rozumieť, napriek tomu odmietajú návštevu logopéda. Navrhovaný odklad nástupu do školy, lebo je dieťa veľmi hravé a nezvláda úlohy v rámci prípravy predškolákov. Dieťa do školy napriek tomu nastúpi, rodičia na tom trvajú. Hyperaktívny drobec, ktorý potrebuje konzultáciu u odborníka. Pri slove psychológ rodičia debatu rázne zastavili. V škole spravidla tieto problémy deti dobehnú, prípadne sa ukážu nové. Nepozornosť, zlé výsledky, slabá koncentrácia, príliš pomalé tempo pri riešení zadaných úloh. 

Pedagóg má na dané upozornenia vždy dôvod. Nie je to preto, že sa večer doma nudí a rozmýšľa, komu by zajtra skomplikoval život. Rodičia si často neuvedomujú, že sú z absolútne objektívnych príčin neobjektívni. Pedagóg má,  na rozdiel od rodiča, s kým porovnávať. Má triedu plnú detí. Úlohy a povinnosti, ktoré im zadáva, sú adekvátne ich veku, znalostiam i schopnostiam. Ak má v triede žiaka, ktorý je opakovane najpomalší, jeho práce sú plné chýb, je nesústredený, sústavne vyrušuje, prípadne sa správa inak ako iné deti, povie o tom rodičovi. Pedagógovia to nerobia s nadšením a radi. Aj preto, lebo vedia, že sú reakcie rodičov často odmietavé. Cieľom je v spolupráci s rodičom pomenovať príčinu. Čo ak mu treba pomôcť v učení? Čo ak má dieťa ľahkú mozgovú disfunkciu? Možno je doma na dennom poriadku násilie. Možno prežíva smútok kvôli novonarodenému súrodencovi, ktorému mama venuje výrazne viac pozornosti. Deti sú krehké bytosti. Nevidíme do ich duše a myslenia, aj keď sme o tom skalopevne presvedčení. Posunutie takýchto detí do povinnej školskej dochádzky sa spravidla končí telefonátom učiteľov do škôlky s otázkou, prečo na tieto problémy neboli rodičia upozornení. Boli. Opakovane. Ale učiteľom to popreli. 

Rodičia by chceli mať dokonalé deti. Akékoľvek avízo od pedagógov, či dokonca odporúčanie k psychológovi, považujú takmer za opovážlivosť. Priamy zásah do vlastného ega. Stigma. Hanba. Svoje deti predsa dokonale poznajú, doma s nimi žiadne problémy nemajú, tak nech si s nimi poradí učiteľ. V žiadnom prípade ich dieťa psychológa, a ani iného odborníka nepotrebuje. Nemáme sa o čom baviť. 

Sme my, dospelí, dokonalí?  Aké je to dokonalé dieťa? Čo je to vlastne dokonalosť?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?