O knihách

Autor: Zuzana Herich | 23.2.2016 o 19:45 | (upravené 23.2.2016 o 22:54) Karma článku: 11,98 | Prečítané:  1773x

Uplynul jeden rok. Po správe o náhlom úmrtí môjho otca som ihneď sadla do auta a vyrazila na cestu. Bola som vtedy s mamou a bratom pár dní sama. Veľa sme spomínali, plač mi pomáhal prekonať najväčší smútok. 

Vonku už bola tma, a asi aj noc. Rozhodla som sa, že je teraz ten správny čas. Odviezli sme sa výťahom do pivnice.Mamka rozložila rebrík a z tajných medzier z potrubia spod plafónu mi pomaly, opatrne podávala ťažké, spravodlivo zaprášené balíky. Posadila som sa na betónovú dlažbu a začala ich postupne rozväzovať. Mala som zase zaslzené oči. Tentokrát vôli spomienkam. 

Knihy sú naša minulosť. Sú ako vône, ktoré si pamätáme celý život. Keď niektorú z nich držíme po desaťročiach v ruke, presne vieme kedy a kde sme ju čítali. Hladila som ich obaly, začala som v nich listovať. Nepriateľské prostredie panelákovej pivnice s miskami jedu proti hlodavcom mi pripadalo ako útulná tajná skrýša. V prítmí lakomých žiaroviek sa mi premietal môj vlastný životný film odznova.

Na Slovensko, aj späť, cestujem vždy autovlakom. Jednu z nich som si vzala do tašky. Vlak pravidelne tancoval po koľajniciach v najčiernejšej tme. Do ucha mi spokojne odfukoval mladší syn. Zapla som si svietielko z mobilu a nazrela do nej. Mala jemne zažltnuté strany, úžasnú vôňu a vo vnútri schovávala precízne vyrovnané pozlátko z vianočnej čokoládky spred tridsiatich rokov.

V detskej izbe majú knihy od výmyslu sveta. Dvojjazyčné, 3D, rozprávacie, rozkladacie, komixové, nálepkové. S malou dušou som sa chystala na návrat do minulého storočia. Po večeri si obliekli pyžamo, umyli zuby, vzorne si ľahli a čakali. Bola tak obyčajná a ošúchaná, že som nevedela, či vôbec nejakú šancu dostane. Mária Ďuríčková, Malá Zlatá brána. Napokon sme s ňou zaspávali dovtedy, kým sme z nej nevedeli všetky riekanky a hádanky naspamäť. Ich najobľúbenejšie sú rozprávky o psíčkovi a mačičke. Výmenu tejto knižky za ďalšiu som navrhovala už sama. Žiadala sa mi zmena. Nasledoval Smelý zajko v Afrike, Malý Princ, Rozprávky o zvieratkách od Sutejeva. Mám ich, žiaľ, iba v slovenskej verzii. V origináli to boli samostnatné príbehy, každý jednotlivo v tvrdej väzbe. Stali sa dôvodom mojich prvých recitácií Puškinovho pamätníka. Nikdy som ich nemala a bratrancovi som ich hanebne závidela. 

Celý deň pršalo. Chvíľku sme hrali pexoso, chvíľku stavali Lego, zahrali si dve kolá Človeče. Začala som vykladať nákup v kuchyni. Bolo podozrivé ticho bez hádok a nekonečných chlapčenských súbojov. Vybrala som sa na kontrolu. Sedeli pred monitorom počítača a smiali sa . Či to vraj poznám, že je to veľmi smiešne a po slovensky. Pozerali Puf a Muf...

Nie som si istá, či budú moji synovia čítať svojim deťom rozprávky. Možno ma premáha presvedčenie, že tieto vzácne knižky so mnou žijú poslednú etapu svojho bytia. Moje deti budú veľmi pravdepodobne inklinovať novej kultúre, novému jazyku, novej literatúre. Mám ale pocit zvláštneho šťastia. Okrem mojich génov s nimi zdieľam to, čo som prežívala ja. Spájajú nás rovnaké príbehy, po zhasnutí svetla sa rozprávame o rovnakých veciach a naše svety sú jeden. Ďakujem knihám. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?