Ideme sa spolu báť?

Autor: Zuzana Herich | 19.9.2015 o 22:02 | Karma článku: 6,79 | Prečítané:  1522x

Okolnosti posledných týždňov presakujú cez všetky vrstvy oblečenia ako studený pot v stave horror mortis. 

Do médií, medzi priateľov pri vínku, do rodinných rozhovorov, až si začínam myslieť, že mi po otvorení chladničky z jej útrob vyskočí utečenec a požiada o lôžko a poživeň. 

Vďačná téma. Dokonalá polarizácia. Odišla som do Nemecka. Jasné, aj kvôli sebe, ale hlavne kvôli svojim deťom. Myslím na ne v kuse. Na ich budúcnosť. Mám v úmysle sekať ich pri plnení školských povinností, aby to mali  v praktickom živote jednoduchšie (nebudú ma mať v láske, ale prežijem a verím, že to bude dočasné). Nemienim v nich pestovať strach, obavy a nenávisť. My tiež nie sme domáci a nikdy sme to za tie tri roky nepocítili. Svetu dospelých ešte nerozumejú a majú úplne na saláme, či je ich kamoš Uhmud, Elias alebo Janko Hraško. Frankfurtu sa hovorí štát v štáte. Pracujú a žijú tu ľudia zo všetkých kútov sveta. Biznis, bankovníctvo, veľtrhy, megamix najhrubšieho zrna. Väčšiu časť mojich priateľov tvoria plynulo nemecky hovoriaci - nie Nemci. Vlastne, tento stav tu trvá už dlho. Demografické konzekvencie som si všimla už prvé mesiace a nadobudla som pocit, že táto dynamika bola nemenná už podstatne dlhšie obdobie, než nastal súčasný stav. Nenechajte sa oklamať. Mnoho videí a správ kolujúcich po sociálnych sieťach sú výrazne staršieho dáta ako súčasnosť. Rieši sa to tu už roky a ľudia fungujú, žijú, pracujú, ponadávajú si, ale pomôžu. Či si ich prístup niekto vyloží ako výčitku z minulosti, ako naivitu, ako zisk populácie, berú to ako fakt a sú s tým viacmenej stotožnení.

Nemám z toho však dobrý pocit. Nie preto, že sa to deje. Preto, aké emócie a konanie to vyvoláva. Pamätám si na svoje fantastické detstvo. Spávali sme na prázdninách kvantum deciek a dospelých aj na nafukovačkách a kadejakých matracoch po zemi, keď sme sa navštevovali. Sotva sme okolo seba prešli. Moja stará mama vravievali, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Ja vieeem... smiešne prirovnanie a nikto z nás nebol moslim... a ja mám neprekonateľný pocit, že by to bolo starej mame šum a fuk...

Nech to skúmam akoukoľvek optikou, zlo plodí vždy iba zlo. Inak to nikdy nebolo, čo boli ľudia ľuďmi. Prieči sa mi principiálna nenávisť a násilie. Nefunguje a ak áno, iba sakramentsky krátkodobo a s ľudskou krvou. Máme dokonalé rande s predsudkami. Objímajú nás, platia nám drahé drinky a sme vo vytržení. Sme rozhodnutí bojovať proti vetru a predpoveď je jasná... Len či nám nebude treba v tom vetre "cikať" a nezvolíme nesprávny  uhol... Byť človekom sa oplatí. Vždy. Rakovina tela je neprenosná. Tá v spoločnosti je infekčná a jej prenos je absolútne dokonalý.  Ak metastázuje, víťazí a končí fatálne na všetkých frontoch...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?