Ďakujem

Autor: Zuzana Herich | 20.2.2015 o 20:27 | Karma článku: 12,30 | Prečítané:  2137x

Áno, dnes to už viem. Mám vlastné deti. Zapínať lyžiarky tisícikrát v tej zime nie je jednoduché. Ani utierať nekonečné sople od revu a zdvíhať z nekonečných pádov. Chrbát hotovo. Nervy ani nevravím. Vidím Tvoje ruky viazať mi korčule a pamätám si, ako som sa dookola pýtala, či už je to hotové. A poviem Ti dnes, nie je to med lízať...

Pamätám si všetko do poslednej bodky. Ako som vrieskala vo Svite na celú plaváreň, keď si ma učil plávať. Mama sa nemohla na to pozerať, ale my sme to spolu zvládli. Milovala som vstávanie o druhej ráno, keď sa šlo na ďaleký výlet. Mal si špeciálne hnedé kožené rukavice na šoférovanie a ich obliekanie bol hotový rituál. Spacáky sme napraskali za predné sedadlá a mama dostredu nakreslila kriedou čiaru, aby sme sa s bratom stále netrieskali o teritórium. Legendou sa stalo, ako si ma učil šoférovať na našom starom Moskviči. Volali sme ho Leninove sane. Milovala som Tvoje vtipné nápady. 

Po nočných si fungoval pri nás, keď sme maródovali. Nikdy sme v čakárni nesedeli nekonečne dlho, so mnou v horúčkach si sa preklopal dovnútra a všetko na svete si dokázal vybaviť. Bojoval si o svojich blízkych ako drak. Pamätám si prekrásne časy s celou rodinou. Napriek tomu, že sme žili všetci vo všetkých kútoch Slovenska, stretávali sme sa často a v plnom počte. Celé detstvo bola úžasná cesta dobrodružstiev a nekonečných spomienok, aké dnes zažije len málo detí.  


Drahý ocko. Dal si mi obrovský dar. Také vzťahy v našej širokej rodine, ktoré sú dnes vzácne ako hviezdy z neba ponúknuté v dlani. Vymodeloval si zo mňa tvrdého bojovníka, ktorý sa rozhodol ísť svojou vlastnou cestou a nebojí sa povedať svoj názor. Vďaka tomu, že sa Ti veľmi podobám, som vždy našla silu vstať z kolien a nanovo sa pobiť. Naučil si ma svojskému humoru a odvahe úprimnosti. Naučil si ma nestrácať nikdy svoju tvár. Čo si budeme hovoriť, som Tvoja krvná skupina...aj na papieri v žilách, a aj v srdci.
Tatík, sľubujem Ti....

Zostávaš ďalej vo mne a ja Tvoj odkaz odovzdávam svojim synom. Srdce ma veľmi bolí a z očí mám oceán. Sadám zlomená do auta a vraciam sa z veľkej dialky domov...povedať Ti posledné ďakujem... A spoľahni sa na mňa, som dobrá na štafety.....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prišli sme o tretinu sestier a nové neprichádzajú

Aby sme mali viac sestier, treba im zvýšiť platy, rozšíriť kompetencie a umožniť im pracovať aj na skrátený úväzok, tvrdia experti.

KOMENTÁRE

Táto krajina nie je pre chorých

Hádzať vinu na personál je často hľadaním nesprávneho vinníka.

TECH

Archeológ: Je to prvýkrát, čo Slováci skúmajú čosi také významné

Vedci očakávajú zásadné objavy, tvrdí Drahoslav Hulínek.


Už ste čítali?