Pamätám si všetko do poslednej bodky. Ako som vrieskala vo Svite na celú plaváreň, keď si ma učil plávať. Mama sa nemohla na to pozerať, ale my sme to spolu zvládli. Milovala som vstávanie o druhej ráno, keď sa šlo na ďaleký výlet. Mal si špeciálne hnedé kožené rukavice na šoférovanie a ich obliekanie bol hotový rituál. Spacáky sme napraskali za predné sedadlá a mama dostredu nakreslila kriedou čiaru, aby sme sa s bratom stále netrieskali o teritórium. Legendou sa stalo, ako si ma učil šoférovať na našom starom Moskviči. Volali sme ho Leninove sane. Milovala som Tvoje vtipné nápady.
Po nočných si fungoval pri nás, keď sme maródovali. Nikdy sme v čakárni nesedeli nekonečne dlho, so mnou v horúčkach si sa preklopal dovnútra a všetko na svete si dokázal vybaviť. Bojoval si o svojich blízkych ako drak. Pamätám si prekrásne časy s celou rodinou. Napriek tomu, že sme žili všetci vo všetkých kútoch Slovenska, stretávali sme sa často a v plnom počte. Celé detstvo bola úžasná cesta dobrodružstiev a nekonečných spomienok, aké dnes zažije len málo detí.
Drahý ocko. Dal si mi obrovský dar. Také vzťahy v našej širokej rodine, ktoré sú dnes vzácne ako hviezdy z neba ponúknuté v dlani. Vymodeloval si zo mňa tvrdého bojovníka, ktorý sa rozhodol ísť svojou vlastnou cestou a nebojí sa povedať svoj názor. Vďaka tomu, že sa Ti veľmi podobám, som vždy našla silu vstať z kolien a nanovo sa pobiť. Naučil si ma svojskému humoru a odvahe úprimnosti. Naučil si ma nestrácať nikdy svoju tvár. Čo si budeme hovoriť, som Tvoja krvná skupina...aj na papieri v žilách, a aj v srdci.
Tatík, sľubujem Ti....
Zostávaš ďalej vo mne a ja Tvoj odkaz odovzdávam svojim synom. Srdce ma veľmi bolí a z očí mám oceán. Sadám zlomená do auta a vraciam sa z veľkej dialky domov...povedať Ti posledné ďakujem... A spoľahni sa na mňa, som dobrá na štafety.....