Neodpustím si poznámku, že včera vyslovené pánom Chromíkom o Švédsku je lož, alebo zavádzanie, alebo populizmus, len nie pravda. Nie 17 percent švédskych detí žije so svojimi biologickými rodičmi. Ale 74. Švédsko je prvá krajina na svete vôbec, ktorá ustanovila v legislatívnej rovine násilie na deťoch ako trestný čin. Vo Švédsku je povolený cirkevný sobáš homosexuálnych párov. Nech sa snažím akokoľvek hľadať v tomto systéme Sodomu Gomoru, zvrátenosť, úbohú životnú úroveň alebo choré myslenie, nedarí sa mi to.
Ja chápem. Slovensko nie je Švédsko a ani ním tak skoro nebude. Obávam sa, že je to asi nedosiahnuteľné. Ale nemusíme smerovať až do takého liberálneho extrému, lebo Slovensko. Úplne postačí, ak snímeme klapky z očí a otvoríme myseľ. Ak pochopíme, že tolerancia je cnosť. Že to, či má človek hodnotu a je vzácny vo svojej podstate, nemá vonkoncom nič spoločné s jeho sexuálnou orientáciou. Celý svoj život mám rôznych priateľov. Z viacerých štátov, inej sexuálnej orientácie, pestrej farebnej národnosti. Čo si budeme nahovárať. Poznáme to všetci. Kto je blbec, vždy ním aj zostane. Nech je to hetero, homo, Švéd, Ind či Slovák. A platí to aj naopak. Asi by sme si to nemali robiť zbytočne komplikované. Lebo každému rodičovi sa môže stať, že práve to jeho dieťa to bude cítiť inak... Tak im ukážme, že sa nemusia báť. Že sme dozreli a že chápeme. Lebo láska nemá podmienky a právo na ňu má každý.
Len pre istotu: https://sweden.se/society/children-and-young-people-in-sweden/
