reklama

"Plejko" a iné čudné veci, ktoré k chlapcom patria

Už sme v tom až po uši, že? Je to tu. Nová doba prináša nové technológie. Môžeme sa postaviť na hlavu, trucovať nahnevane v kuchyni, alebo si ako Van Gogh odrezať ucho. Márna snaha. Je to už takmer rýchlejšie ako naše myšlienky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Obzvlášť my, „požehnané“ v domácnosti medzi troma chlapmi. Play Station som istú dobu intenzívne nenávidela. Principiálne. Lebo je to podľa mňa somarina a strata času a škodí to očiam a kreativite a tak ďalej a tak ďalej. So mnou je to komplikované (som žena, čo už). Keď mi akože ide, je zo mňa verbálny Kalašnikov. Vždy po zapnutí tohto pekelného stroja som protestne odchádzala do inej izby. Zúriť. Že som v menšine a nič neprehlasujem v pomere traja k jednej. Potom som dostala skvelý nápad a bola som si istá, že sa obhájim. S nadšením som si sadla k netbooku a odhodlane vyťukala medzinárodný gúgl s fokusom na štúdie, prieskumy a kadejaké iné súvislosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dozvedela som sa zaujímavé veci. Napríklad to, že je u chlapcov normálne, že sa hrajú so zbraňami. Že je v poriadku, že neobsedia a stále niečo riešia. Že sa spolu tlčú ako žito a keď idem zakročiť, chichocú sa. Že je pre nich problém kráčať na ulici popri mame, lebo ich to ťahá utekať. Pravdy holé ako Lady Godiva. Pobavilo. Ale aj to, že interaktívne hry sú vraj v pohode a vývoj dieťaťa dokázateľne nepoškodzujú. Za dvoch podmienok. Hry musia byť primerané veku. Krváky, pri ktorých zalieva červená farba pomaly aj stenu pod telkou, strieľačky do ľudí, narastajúci počet bodov v priamej úmere s počtom zrazených chodcov na chodníkoch...to nech si nechajú dospelí pre uspokojenie kadejakých potrieb mimo štandard. Druhou podmienkou je obmedzenie času. Bez kompromisu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spľasla som ako žuvačková bublina. Cez deň v škôlke rôzne aktivity bez elektroniky vrátane telesnej a pohybu vonku s kamarátmi. Rovno po nej každý deň do lesa alebo na ihrisko na dve, tri hodinky podľa počasia. Večer knižky a spoločné rozhovory pred spaním. A každý piatok a sobotu podvečer mám presne vyhradený čas IBA pre seba. Tomuto hovorím pozitívna rezignácia. Paráda. Vezmem si knihu, ľahnem do detskej, alebo do vane plnej voňavej peny. . Ani vzdialený zvuk autíčok, lietadiel či olympionikov mi už nevadí. Kniha ma aj tak vtiahne do deja a nič iné ma nezaujíma.

Zuzana Herich

Zuzana Herich

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  181
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Život je skvelý a plný prekvapení... Zoznam autorových rubrík:  Skutočné príbehyAko to vnímam jaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu