O „selfie“, fitku a o Česku

Autor: Zuzana Herich | 7.9.2014 o 11:55 | (upravené 7.9.2014 o 12:20) Karma článku: 7,85 | Prečítané:  1622x

No čo? Už máte svoju selfie? Nie? Naozaj? Ani žiadnu skupinovú? Lebo všetky snímky, ktoré sa urobia z natiahnutej ruky do digitálneho fotoaparátu a cez šikovné telefóny, sú presne ony. Akurát sa tam šikovne vloží slovo „group“. Vážny fenomén a pre psychológov hotová bašta. Môžeme si myslieť, čo len chceme, ale sú tu. A všade. A s kadekým. Tak či onak, pridala som sa. Komické? Infantilné? Možno. Neriešim. Dovolím si tvrdiť, že ma to netrápi. Som zástancom myšlienky, nech si každý robí čo chce.

Dnes som si bola zacvičiť naozaj skoro ráno. Všetci doma ešte tvrdo spali. Fitko je otvorené nonstop okrem hygienickej prestávky od jednej do štvrtej ráno, ale v tomto čase o cvičenie skutočne záujem nemám. Prekvapilo ma, koľko tam bolo v ten čas ľudí. Postupovala som ale ako vždy, až na malú výnimku... Pripravila som si prístroj, vopchala do uší slúchadlá a zapla si švédsky značkový house na maximum. Zrejme o pár rokov ohluchnem. Ale ako všetkých (kvázi) mladých, teraz ma to netrápi, čo pravdepodobne neskôr veľmi oľutujem. Popri kardio cvičení sledujem na veľkom plátne správy a snažím sa čítať po nemecky, čo nového (keďže sa ku správam doma pri dvoch drobcoch nedokážem prepracovať. Bad time management.) No prosím. V novinkách o technológiách selfie. Nový spôsob realizácie pre perfektný výsledok. Čo ma sledovali, či čo? Zasmiala som sa na bežiacom páse, jednu pred cvičením som si totiž urobila. Zámerne. Na ilustráciu pôsobenia endorfínov. V reportáži v správach sa fotí pápež, pani Merkelovie, Barac a aj tety v štúdiu serióznej informačnej televízie. Ak ma pamäť neklame, aj náš pán prezident to skúsil. Som jedna z davu. Čo už so mnou.

 

Cvičím hodinu. Pravidelne stíham dva reklamné bloky. Už niekoľko dní sledujem propagáciu Českej republiky . Zábery sú dokonalé, slogany trefné, až mám chuť si zbaliť kufre a vyraziť. Včera na oslave jedna milá pani, pôvodom zo Švajčiarska, inak žijúca v Nemecku spomínala, že na Slovensku s manželom ešte neboli. Aj napriek tomu, že na dôchodku cestujú skutočne veľa. Vraj počula o našich problémoch, o nízkych mzdách, vysokej korupcii a či to tam je naozaj tak komplikované. Vzápätí prešla do úsmevu a rýchlo dodala, že „ale v Prahe boli trikrát“. V tom momente to vyznelo ako nejaké malé a veľmi milé ospravedlnenie. Len škoda, že s Prahou nemá Slovensko už nič spoločné. Asi ich chytila za srdce a ja ju absolútne chápem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?