Ako (s deťmi nielen v Nemecku) múr hlavou preraziť

Autor: Zuzana Herich | 24.4.2014 o 10:15 | (upravené 24.4.2014 o 10:21) Karma článku: 13,35 | Prečítané:  2072x

Krásnych právd a múdrostí o deťoch je obrovské kvantum. Každý rodič však vie veľmi dobre, že pohľad na spokojné spiace deti večer v ich vlastnej posteli niekedy stojí snáď aj posledné zvyšky energie. No...povedzme si pravdu, nie celkom až tak zriedka. :-) Presvedčiť týchto malých ľudí na spoluprácu chce nekonečnú trpezlivosť (prípadné prvé šediny, permanentne nevyspatý výraz v tvári, výbuchy hnevu...dopady sú individuálne od prípadu k prípadu). Alebo... Pri mojich vlastných empirických výskumoch som zistila, že to môže fungovať aj inak. Princíp je triviálny. A ním je ich neskonalá túžba podobať sa na dospelých.

Keďže sú babky, dedkovia a všetci blízki ďaleko, potrebovala som vyriešiť nakupovanie s oboma naraz. Vo veku 2 a 4 roky je to slušná adrenalínová disciplína. Kto si potrebuje vylepšiť časovú bilanciu „shoppingu“ v dnešnej prudko konzumnej dobe, jednoznačne odporúčam. Nákupy sa stanú rýchle, efektívne a žiadne obzeranie tovaru mimo zoznam nehrozí. Párkrát som prežila psychické harakiri, keď sa prizerajúci Nemci iba chichúňali alebo nepríjemne hromžili popod fúz a najčastejšie slovo z mojich úst bolo Entschuldigung. Netreba sa však okúňať pozrieť pravde do očí, a síce, všetky začiatky sú ťažké. Dnes to už máme premakané. Mladší ešte obsedí vo veľkom košíku a ten mám stále prázdny. Vedúci nákupu je totiž Miško. Starší syn. Do obchodu nosievam A4rku. Nie kvôli množstvu tovaru, ale obrázkom. To, čo nám treba kúpiť, nakreslím. Všetko sa mení na spoločnú misiu a Miško je pri nakladaní do svojho košíka dôležitosťou celý bez seba. Priznávam, čakať pri pokladni ho dlho nebaví a kovové zábradlia vníma ako hrazdy, ale personál si už zvykol a ostatných neriešim. Keď idem bez detí, predavačky sa na nich pýtajú a niekedy im cezomňa pošlú nejaké nálepky, obrázky a podobné drobnosti, ktoré práve letia v rámci nákupných akcií. Sú (pochopiteľne) neprehliadnuteľní.

Včera som varila tofu s mladou strukovou fazuľkou a paprikou, k tomu ryžu a uhorkový šalát. Vyskúšala som svoju dávno overenú fintu. Chceli na večeru párky. Pohoda. Párky sú fajn. Kým sa však dovarili, položila som svoj tanier s farebnou zeleninou pred seba a sadla si. Skúmali pohľadom a niečo si medzi sebou hundrali. Filip sa po chvíľke opýtal, čo to mám a či môže ochutnať. Situácia sa vyvinula podľa očakávania. Na párky zabudli. Zjedli to isté čo ja a nebola to vôbec žiadna veda. Pretože stačí úplne málo. Správne svojim vlastným menu provokovať. Detská zvedavosť je totiž skvelá zbraň a dá sa nádherne využiť vo vlastný prospech. Človek sa ani nenazdá a taniere zeleniny, brokolicových a špenátových polievok, jabĺk a hrušiek na olovrant, sa stanú normálne, pretože to tak doma funguje a iná alternatíva je cudzia.

Napriek tomu, že vychovať zo svojich detí dobrých ľudí je podľa mňa najzodpovednejšia a asi najťažšia úloha v živote človeka (navyšej jej výsledky sa často dostavia až o roky neskôr), možno to nie je tak zložité, ako si často myslím. Deti opakujú. Robia to, čo my. S jasným podpisom svojej vlastnej osobnosti, ale línia je zhodná. Na zúfalstvo je ešte čas. Oni totiž kopírujú aj dobrú náladu a úsmev a to výrazne pomáha...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?