reklama

Ako (s deťmi nielen v Nemecku) múr hlavou preraziť

Krásnych právd a múdrostí o deťoch je obrovské kvantum. Každý rodič však vie veľmi dobre, že pohľad na spokojné spiace deti večer v ich vlastnej posteli niekedy stojí snáď aj posledné zvyšky energie. No...povedzme si pravdu, nie celkom až tak zriedka. :-) Presvedčiť týchto malých ľudí na spoluprácu chce nekonečnú trpezlivosť (prípadné prvé šediny, permanentne nevyspatý výraz v tvári, výbuchy hnevu...dopady sú individuálne od prípadu k prípadu). Alebo... Pri mojich vlastných empirických výskumoch som zistila, že to môže fungovať aj inak. Princíp je triviálny. A ním je ich neskonalá túžba podobať sa na dospelých.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Keďže sú babky, dedkovia a všetci blízki ďaleko, potrebovala som vyriešiť nakupovanie s oboma naraz. Vo veku 2 a 4 roky je to slušná adrenalínová disciplína. Kto si potrebuje vylepšiť časovú bilanciu „shoppingu“ v dnešnej prudko konzumnej dobe, jednoznačne odporúčam. Nákupy sa stanú rýchle, efektívne a žiadne obzeranie tovaru mimo zoznam nehrozí. Párkrát som prežila psychické harakiri, keď sa prizerajúci Nemci iba chichúňali alebo nepríjemne hromžili popod fúz a najčastejšie slovo z mojich úst bolo Entschuldigung. Netreba sa však okúňať pozrieť pravde do očí, a síce, všetky začiatky sú ťažké. Dnes to už máme premakané. Mladší ešte obsedí vo veľkom košíku a ten mám stále prázdny. Vedúci nákupu je totiž Miško. Starší syn. Do obchodu nosievam A4rku. Nie kvôli množstvu tovaru, ale obrázkom. To, čo nám treba kúpiť, nakreslím. Všetko sa mení na spoločnú misiu a Miško je pri nakladaní do svojho košíka dôležitosťou celý bez seba. Priznávam, čakať pri pokladni ho dlho nebaví a kovové zábradlia vníma ako hrazdy, ale personál si už zvykol a ostatných neriešim. Keď idem bez detí, predavačky sa na nich pýtajú a niekedy im cezomňa pošlú nejaké nálepky, obrázky a podobné drobnosti, ktoré práve letia v rámci nákupných akcií. Sú (pochopiteľne) neprehliadnuteľní.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Včera som varila tofu s mladou strukovou fazuľkou a paprikou, k tomu ryžu a uhorkový šalát. Vyskúšala som svoju dávno overenú fintu. Chceli na večeru párky. Pohoda. Párky sú fajn. Kým sa však dovarili, položila som svoj tanier s farebnou zeleninou pred seba a sadla si. Skúmali pohľadom a niečo si medzi sebou hundrali. Filip sa po chvíľke opýtal, čo to mám a či môže ochutnať. Situácia sa vyvinula podľa očakávania. Na párky zabudli. Zjedli to isté čo ja a nebola to vôbec žiadna veda. Pretože stačí úplne málo. Správne svojim vlastným menu provokovať. Detská zvedavosť je totiž skvelá zbraň a dá sa nádherne využiť vo vlastný prospech. Človek sa ani nenazdá a taniere zeleniny, brokolicových a špenátových polievok, jabĺk a hrušiek na olovrant, sa stanú normálne, pretože to tak doma funguje a iná alternatíva je cudzia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napriek tomu, že vychovať zo svojich detí dobrých ľudí je podľa mňa najzodpovednejšia a asi najťažšia úloha v živote človeka (navyšej jej výsledky sa často dostavia až o roky neskôr), možno to nie je tak zložité, ako si často myslím. Deti opakujú. Robia to, čo my. S jasným podpisom svojej vlastnej osobnosti, ale línia je zhodná. Na zúfalstvo je ešte čas. Oni totiž kopírujú aj dobrú náladu a úsmev a to výrazne pomáha...

Zuzana Herich

Zuzana Herich

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  181
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Život je skvelý a plný prekvapení... Zoznam autorových rubrík:  Skutočné príbehyAko to vnímam jaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu