Na Slovensku funguje viacero nemeckých predajní potravín, drogérií či spotrebného tovaru. Napriek tomu, že to pôsobí pre niektorých ľudí prekvapujúco, mne osobne pripadá logické, že je cena tovaru na Slovensku vyššia. Tovar treba doviezť (zabezpečiť celú logistiku) a kúpna sila je prevdepodobne nižšia, ceny je tým pádom zrejme nutné za účelom plánovaného zisku zvýšiť. Z tohto dôvodu pre mňa nie je extrémne výnimočné, že jeden deň kúpim v Nemecku lacnejšie to, čo o dva dni na dovolenke na Slovensku drahšie.
Medzi najčastejšie témy debát patrí výška príjmov v Nemecku. Podľa údajov z uplynulého roka sa príjem osoby zamestnanej na plný úväzok pohybuje vo výške približne 3 400 Eur brutto. Nemci však majú vyššie zdanenie aj odvody. Tu by som rada poukázala na fakt, že to neplatí automaticky na každého a v niektorých prípadoch nie je rozdiel medzi Slovenskom a Nemeckom až tak priepastný. Kľúčový faktor, ktorý výšku čistej mzdy ovplyvňuje, je zaradenie do daňovej triedy (jestvuje ich 5 v závislosti od pracovného statusu členov domácnosti a počtu nezaopatrených detí. Spravidla platí, že slobodný a bezdetný človek dostane čistú mzdu vo výške niečo málo nad polovicu hrubej). V priemere je to na osobu približne 2 000 - 2 500 Eur netto.
Nemci však platia za mnoho vecí výrazne viac ako Slováci a možno to nie je na prvý pohľad tak evidentné. Napríklad dialnice. Neplatí sa za ich používanie exaktným poplatkom alebo známkou. (Zatiaľ...). Ceny za poistenie áut sú tu však citeľne vyššie. Ako príklad môžem uviesť môj milovaný dvanásťročný golf (ide o druhe auto v rodine), kde sa cena poistenia pohybovala na Slovensku okolo sto Eur a v Nemecku mi poisťovne ponúkali ročné poistné v rozpätí od 700 do takmer 1000 Eur (no nedokážem sa ja toho auta zbaviť na radu domácich ani za svet , z dôvodov obrovskej lásky a silnej citovej naviazanosti). Nezanedbateľnou čiastkou je daň za auto, ktorá konkrétne v našom prípade činí okolo dvoch stovák plus k poisteniu (úhrada sa realizuje priamo na finančný úrad).
Najvýraznejší rozdiel predstavujú (podľa mojich doterajších skúseností) ceny za využitie služieb a ceny za prácu. Musím sa priznať, niekedy sa mi stalo, že som pár sekúnd rozdýchavala, ale aj to je „západ". Keď sme už pri tých autách...Pokazilo sa mi okno na strane vodiča a už ma nebavilo zakaždým pri braní parkovacieho lístka otvárať celé dvere. Chýbalo malé lanko, ktoré mali hneď k dispozícii a stálo pár Eur. Oprava auta trvala 40 minút. Cena, 290 Eur aj s dokladom a úsmevom od veľmi sympatického majiteľa autoservisu. Bol taký milý, že som sa zabudla vytočiť a usmiala som sa aj ja.
Medzi služby patrí aj strihanie hláv. V tejto oblasti mám skvelý zážitok zo začiatkov života v Nemecku. Susedka mi prvé dni ukázala časopriestor v meste a odporučila mi jedného kaderníka. Gréka. Vraj je skvelý. Tak som tam s deťmi šla a ona so mnou ako doprovod. Anglicky nevedel. Pýtal si 12 Eur za ostrihanie jednej trojročnej a 12 Eur za ostrihanie jednej ročnej hlavy. (Asi sa vykašlem na svoju kvalifikáciu a budem kaderníčkou). Keď chalanom vlasy dorástli, šla som tam už sama. Ej, beťár jeden. Inflácia ako hrom. Jedna hlava stála už 15 Eur. Viac ma nevidel. Našla som si milú tetu, ktorá to robieva už pravidelne a s cukríkami za statočnosť máme obidve hlavy za dvacku ako z časopisu Dieťa.
Samostatnou kategóriou sú koncesionárske poplatky. Na Slovensku som ich vôbec neriešila, keďže šlo o približne 5 eur mesačne. Tu sú nekompromisní. Chceš informácie, zaplať. A to 235 Eur ročne.
V Nemecku je mnoho vecí inak. Nie lepšie, nie horšie, jednoducho inak. Nabudúce budeme ochutnávať ďalej, lebo je pred nami ešte plný stôl...
