O tom, kde žijeme a ako som do Nemecka zo Škandinávie pricestovala

Autor: Zuzana Herich | 26.10.2013 o 19:18 | (upravené 26.10.2013 o 19:31) Karma článku: 15,30 | Prečítané:  4135x

Asi mesiac po príchode do Nemecka som zaparkovala pred škôlkou a chystala sa vybaviť vstupné formality. Toho času som mala na aute slovenské evidenčné čísla, z čoho vyplynula milá príhoda. Pri vystupovaní z auta ma oslovil muž karamelovej pleti v stredných rokoch, ktorý bol podľa tempa chôdze a výrazu v tvári na prechádzke a asi sa mal chuť iba tak porozprávať. Vraj, či idem zapísať dieťa do škôlky a že akú sme museli mať dlhú cestu, keď sme prišli až zo Škandinávie. Opravila som ho, že sme zo Slovenska a konštatoval, že podľa SK na „ešpézetke“ bol presvedčený o svojej malej pravde. Chlapík nezabudol prezradiť, že je pôvodom z Indie a žije sa mu tu veľmi dobre... Bolo mi celkom do úsmevu, keďže je aj podľa fotografie zrejmé, že zo mňa severanka nikdy nebude... S tými štátnymi skratkami na autách je celkovo veselo. Jedna spolužiačka na kurze nemčiny smelo v triede poznamenala, že je tu veľa Číňanov, o čom ju presvedčilo na autách písmeno CH...

Napriek nemeckej majorite sa tu dá nájsť celé spektrum národností, výzoru a intelektu. My sme sa usadili v Kelsterbachu. Je to malé, príjemné mestečko s približne 13 tisíc obyvateľmi, ktoré je situované v spolkovej krajine Hessensko (Nemecko má celkovo 16 spolkových krajín). Leží na periférii Franfurtu nad Mohanom a dostať sa na frankfurtské najkrajšie centrálne námestia trvá bez prestupu regionálnym vlakovým spojením približne 15 minút. Frankfurt nad Mohanom je bezpochyby pulzujúce, moderné veľkomesto so všetkým, čo k tomu patrí. S majestátnou riekou, mrakodrapmi (volajú ich symbolicky „Mainhattan"- podľa Mainu), historickými pamiatkami, parkami a záhradami a typickou architektúrou peších zón. (No nech robím, čo robím, zatiaľ sa Prahe v mojom srdci nič nevyrovnalo). Kelsterbach je predmestím Frankfurtu a s tým priamo súvisí bezprostredná blízkosť tretieho najväčšieho letiska v Európe (po Heathrow v Londýne a letisku Charlesa de Gaulle-a v Paríži). Daná oblasť je preto považovaná za logistické centrum. Každodennou ozdobou ulíc sú elegantné letušky v uniformách farieb od výmyslu sveta. So svojími kufríkmi na kolieskach a zamysleným výrazom pôsobia na vydlaždených šedých chodníkoch povznášajúco ako labute na hladine celkom obyčajného jazera. Kelsterbach sa označuje prívlastkom Perla na Mohane, pretože je obdarované jeho tokom a to z môjho pohľadu na jeho atraktivite pridáva.

Čo závisí od mne neznámych faktorov, najpravdepodobnejšie polohy a možno aj vetra, lietadlá takmer nepočuť. Akonáhle však čo len trochu mením svoju pozíciu a cestujem do priľahlých mestečiek na rôzne svetové strany, v niektorých je to skutočne komplikované. Najmä vtedy, ak lietadlo pristáva ponad hlavy miestnych. Na pristávanie a štartovanie sme sa boli s deťmi neraz pozrieť. Veľmi skoro im to však zovšednelo, lebo ako sa hovorí, každé čudo tri dni trvá. Zaujímavé bolo zistenie, keď počas prázdnin na Slovensku zakaždým, keď uvideli na oblohe maličké biele lietadlo v obrovskej diaľke, boli užasnutí.

Nemeckých miest som na vlastné oči videla veľmi málo, vraví sa však, že je Wiesbaden jedno z najkrajších. Manžel tam pracuje ako lekár a tak som mala osobnú príležitosť. Wiesbaden je hlavné mesto Hessenska. Patrí medzi najstaršie kúpeľné mestá v Európe a veľkosťou je porovnateľné s Košicami. Blahodarné účinky liečby si v ňom svojho času vyskúšali aj Dostojewski, Goethe či Wagner a v uvedenom období v ňom vraj žilo viac milionárov ako v ktoromkoľvek inom meste v Nemecku. Architektúra je na pohľad viac „pražská" a preto je jeho atmosféra akoby viac naša. Dodnes vo Wiesbadene naplno pôsobí (vďaka americkej vojenskej základni) široká americká komunita (približne 20 000 obyvateľov). Samozrejmosťou sú liečebné domy, nekonečné kolonády, fascinujúce námestia a absolútne kolosálne vily. Malou perličkou je, že tam kedysi ako vojak slúžil Elvis Presley, kde sa zoznámil so svojou manželkou Priscillou. Domáci, ktorí si kvôli úctyhodnému veku pamätajú viac, označujú Wiesbaden ako v priateľských rozhovoroch ako„mesto snobov" a ani sa im po tom, čo som videla, nečudujem.

Vzhľadom na naše životné tempo a štýl sme toho z okolia stihli zatiaľ pramálo. Ako náš celkom prvý výlet sme zrealizovali návštevu frankfurtskej ZOO, kde však dvojročného syna viac zaujímal roj múch okolo nosorožca ako nosorožec samotný a z celej zoologickej záhrady najviac kosačka zriadenca, ktorý upravoval trávnik medzi výbehmi. Vždy lepšie, ako sedieť doma... Celkom sa teším, keď dozreje čas múzeí a deti budú vnímať svet reálnejšie. Je tu čo vidieť a tak dúfam, že sa to časom pekne rozbehne...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?