Nutela za ušami alebo škôlka po nemecky ešte raz

Autor: Zuzana Herich | 22.10.2013 o 7:18 | (upravené 25.10.2013 o 6:49) Karma článku: 15,78 | Prečítané:  15175x

V Nemecku je trend začať pracovať čo najskôr po narodení dieťatka, takže náš Filip nie je v jasliach zďaleka najmladší. Materská dovolenka začína šesť týždňov pred termínom pôrodu a končí, keď dieťa dovŕši jeden rok. Rodičovská dovolenka v podobe, ako ju poznáme na Slovensku (tri roky s podporou štátu) neexistuje a trh práce je na danú situáciu prispôsobený. Nájsť si zamestnanie na čiastočný pracovný úväzok je celkom bežné. Mamičky sú tu doma s deťmi doma tým pádom kratšie ako u nás a motiváciou je aj fakt, že na celý deň do škôlky vezmú dieťa iba po predložení akejkoľvek pracovnej zmluvy. To je oproti Slovensku najväčší rozdiel, kde je celodenná starostlivosť do štvrtej, či piatej hodiny bežná vec bez ohľadu na pracovný status rodičov. Stačí získať miesto a platiť mesačné náklady.

Škôlka a jasle sú skvelá vec a som ich zástancom, ako sa vraví, všetkými desiatimi. Názorov na to, kedy majú deti začať fungovať v kolektíve je nesmierne veľa. A všetky plne rešpektujem. Ten skromný môj je taký, že si nemyslím, že by bola naša generácia psychicky či iným spôsobom postihnutá tým, že sme fungovali v jasliach mnohokrát už od pár mesiacov. To je už síce podľa mňa extrém, ale zvládli sme to.

Keď sa nám narodil druhý syn (ešte sme žili na Slovensku), starší nemal ani dva roky. Chceli sme však, aby od dvoch rokov škôlku okúsil. Podmienkou prijatia od septembra bolo, aby sa sám pýtal na záchod, lebo plienky boli tabu. Popri trojmesačnom bábätku, keď som musela v noci vstávať tak či tak, som využila letné obdobie na odnaúčanie. Chodili sme na „vecko“ často, či sa chcelo, či nie. Detský sedák sme nepoužívali. Prišla som totiž rýchlo na to, že namiesto potreby tam synátor hompáľal nohami, obzeral si tisíckrát videné steny a poličky a dokázal tam presedieť celú večnosť. Mnohokrát bez efektu. Hmmm, „tudy cesta nevede“...Sedák som po pár dňoch zrušila. Fantázia. Trošku som mu pri sedení pomáhala, ale udržať vlastnú hmotnosť na svojich detských rúčkach urobilo svoje. Zabralo to a vykonanie potreby trvalo pár sekúnd. V noci rovnako. Niekoľkokrát. Pri zobudení maličkého, alebo na budík. Po pár nočných pokusoch som si uvedomila, že sa pri tom vôbec nezobudí. Konal tak v polospánku a dokonca začal hovorievať „hotovo“. Uložila som ho pod teplú perinu a spal ďalej ako zarezaný. Po jednom mesiaci sme boli v suchu. Ani nemusím spomínať, ako to potešilo náš rodinný rozpočet. A tak sa dvojročný chlapček vrhol do náručia sociálneho života.

Tento postup odnaúčania sa od plienok sme zvolili v rovnakom veku aj pri mladšom synovi. A aj keď je to celkom iná povaha ako jeho brat, postup sa osvedčil. Keď nastúpil do miestnych nemeckých jasličiek, mal dovŕšený druhý rok a bol na tom s plienkami rovnako. Teda presnejšie, bez nich. Po niekoľkých dňoch som sa dozvedela, že mu skúšali tie plienky predsalen dať, lebo sa deti v takom veku ešte často zvyknú pocikávať. Filip však stále plakal, dával si ich dole a aj tak sa neustále „pipi“ pýtal, nuž ustúpili. Ešteže tak.

Na škôlku sme mali šťastie aj preto, lebo sa v nej denne varí. Do mnohých škôlok stravu donášajú, čo však neznamená, že nie je čerstvá. Takže to na druhej strane to nie je nutné vnímať ako nevýhodu. Lenže úprimne, stravná jednotka detí v škôlke je od ten našej slovenskej, absolútne odlišná. Napríklad v stredu na obed. Koláč s nutellou. Bodka....Alebo iný koláč. Alebo kúsok pizze. Sem tam mleté mäso s cestovinou, vyprážané s hranolkami a tak podobne. A tu som plne za naše pestré, slovenské dvojchodové menu, lebo neviem, aké výživové tabuľky tu podľa koláča s nutelou fičia... Čo však musím uznať ako skvelý nápad, je forma stolovania pri raňajkách. Detičky majú spoločnú jedáleň pre všetky triedy a sú nimi bufetové stoly. Na raňajky majú deti vyhradených 90 minút. Kto má kedy hlad, vtedy sa naje. Stačí oznámiť vychovávateľke, že si ide niečo zobnúť. V jedálni sa tak stretávajú v kamoši z celej škôlky, naložia si každý podľa svojej chuti a miery hladu a stravovanie sa tak stáva od malička milou spoločenskou záležitosťou, kde sa vzájomne rozprávajú, smejú a je im fajn.

A od jedla je už k zubom blízko. Škôlku a jasličky pravidelne, (dvakrát do roka), navštevuje stomatológ. Zuby prezrie, porozpráva o správnom čistení a realizuje sa fluorizácia.

Vývoj dieťaťa sa rieši pravidelne podľa vopred dohodnutého termínu. Ide o pohodový rozhovor so všetkými vychovávateľkami (pri káve, čaji alebo minerálke) , ktoré s dieťaťom prichádzajú do styku a s oboma rodičmi. Sleduje sa podpora dieťaťa v jeho talente a silných charakterových vlastnostiach, hľadajú sa riešenia na problémové oblasti. Základným princípom je, aby sa dosiahol výchovný súlad v škôlke aj doma. Pri tejto atmosfére som aj fakt, že má malý ešte stále problém s nemeckou disciplínou, vzala v pohode. Asi tie učiteľské trstenice fungovali viac, či čo... :-D

Decká si už zvykli a náš malý Filip začal po troch týždňoch v jasliach doma čvirikať prvé jednoduché nemecké vety. Hände waschen, Zähne putzen, Pipi machen. Ako ja tým deťom závidím. Ten ich extra výkonný harddisk a tú dokonalú RAMku...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?