reklama

Život v Nemecku - Nemec nepriateľ? Das ist aber Quatsch...

Pod pojmom „Nemec" si ešte stále mnoho ľudí predstaví chlapíka v dokonale vyžehlenej uniforme alebo dlhom čiernom kabáte s vysokými čižmami, neschopného rozprávať sa v ľudskom tóne, samozrejme s odmeraným, najlepšie nepriateľským výrazom v tvári. Takéto ponímanie je trochu pochopiteľné, ale je mi tých Nemcov úprimne ľúto. Za svoju minulosť tvrdo platia a ešte dlho platiť budú (a to zďaleka nie iba tým, ako si ich svet zafixoval)... Nemuseli by sme byť tvšak takí predpojatí. Ak by na seba mali za hriechy minulosti zazerať všetky národy, asi ťažko by si dnes niekto pozrel priamo do očí. Vodca bol aj tak Rakúšan. A dnes tam radi zabehneme na nákup, natankovať si tátoša alebo zapísať decká do lepších škôl. Sme už totiž úplne inde. Civilizovanejší, predvídavejší a snáď aj ľudskejší. Nemci sú presne ako my. Vysokí, nízki, tuční, chudí, inteligentní, jednoduchí, veselí, aj bití životom. A že robia niektoré veci inak? Kto môže tvrdiť, že ten náš spôsob je lepší alebo správny? Niečo treba po príchode do inej krajiny rešpektovať. A to niečo sú kultúrne rozdiely. Ak sa do toho človeku nechce, nech radšej na kufre sadá prach.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (80)

Slovenská pohostinnosť je nám vlastná. Niet o čom. Keď som robievala oslavy alebo čakala návštevu ešte doma, makala som v kuchyni ako včielka medonosná. No a čo, že deťom šli práve zuby, alebo nemali najmenšiu chuť spolupracovať. Jednoducho je to tak správne, boli sme k tomu vedení a nediskutujeme. Neraz to bol slušný nervák a aj peňaženka si riadne zívla. Niežeby mi boli na obtiaž naše láskavé návštevy a priatelia, ohohooo, to nie. Veď ako mi stará mať vravievali, hosť do domu, Boh do domu. Ale Nemci na to idú úplne inak.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V prvom rade, návštevy sa ohlasujú vopred. Aj najbližšia rodina. Znie to čudne, ale ak mám hovoriť za seba, celý život nenávidím dve veci. Matematiku a nečakaných hostí. A je jedno, kto to bol. Som jednoducho taká a neviem s tým napriek snahe vôbec nič urobiť. (O to viac sa teším na tie ohlásené, naozaj! ) V Nemecku dostane každý pozvaný svoju „bojovú úlohu". Niekto donesie šalát, niekto mäso, niekto koláče, vínko, syrové špeciality a podobne, podľa dohodnutého menu. Alebo to všetko nakúpi a pripraví domáci a na konci oslavy sa vytiahne bloček (alebo viac bločkov) a hneď sa aj „kešuje". Príde Vám to čudné? Verte mi, tiež gúľali očami, keď som im vysvetlila náš prístup k relevantnej činnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak má niekto narodeniny, gratuluje a slávi sa presne v daný deň. Blahoželať oneskorene alebo oslavu prekladať na piatok či víkend, ak vychádzajú „narodky" na pracovný deň, je neprípustné. Takže nezostáva nič iné, iba si to vychutnať aj s vedomím, že sa ráno vstáva do roboty. Narodeniny, ktoré sadnú na piatok alebo sobotu potešia dvojnásobne.

Meniny Nemci nepoznajú. V kalendári majú iba suché čísla a sem tam štátne sviatky. Za to majú fantastické akcie organizované samosprávou. Patria medzi nich aj úžasné sprievody veľmi podobné tým, ktoré sme my tak hrdo po prevrate zrušili. Aká veľká škoda....Stačilo tak málo a boli by sme svetoví....ale o tom nabudúce.

Zuzana Herich

Zuzana Herich

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  181
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Život je skvelý a plný prekvapení... Zoznam autorových rubrík:  Skutočné príbehyAko to vnímam jaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu