Dakujem za dalsie krasne Vianoce

Stastie je relativne a velmi krehke. Kazdy mame ine tuzby, sny a ciele. Mozeme vlastnit kapital, nove auta, spickove mobily, nadherne byvanie... Avsak vzdy, ked vidim jednoduchych, obycajnych, skromnych a uprimne uprimnych ludi, ktori hodnotu stastia vnimaju akosi realnejsie, citim sa tak trosku previnilo. A viem aj preco. Mala som krasne detstvo a dodnes mam dvoch fantastickych rodicov. Zostali spolu napriek tomu, ze cesta zivotom nikdy nie je priamociara a machom vystlana. Nezazila som v rodine a medzi blizkymi
tragediu, stratu blizkeho smrtou alebo inou pricinou. Cely svoj zivot si postupne plnim svoje sny. Skola, byvanie, priatelia, praca, zivot vychutnavany plnymi duskami. Mam uzasneho manzela a spolu s nim som ziskala druhu rodinu, ktora ma srdce na dlani. Sme rodicmi dvoch zdravych krasnych synov vo veku 1 a 3 roky. No co Vam budem hovorit. Kazdy den zivo a veselo, mnozstvo novych slov, viet, miliony
otazok a pocit, ze ste pre niekoho stred celeho vesmiru. To je ta hlavna esencia zivota. Ostatne nam ide akosi automaticky.

Mnoho ludi vsak nema take stastie ako ja. Niekto stratil navzdy mamu, otca, dieta, zdravie svojho dietata, sny, tuzby... A musi to boliet tak, ako si ja este nedokazem predstavit.

Preto zelam vsetkym krasne a pokojne Vianoce. Aby si male svetielko nadeje naslo cestu do kazdeho srdca. Do velkeho, zamilovaneho, utrapeneho, uboleneho, chorlaveho, ladoveho, dobreho, kruteho... jednoducho do ludskeho...

Dakujem osudu za vsetko, co mam. Z pohladu toho mojho srdca...vazim si to.